Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Svet

.časopis

Nová ústava, nové Maďarsko?
Nová maďarská ústava by mala začať platiť 1. januára 2012, o jej legitímnosti sa však stále diskutuje. Kritiku počuť v Maďarsku, ale aj zo zahraničia, na maďarských uliciach z úst demonštrantov, ale aj z rešpektovaných „politických salónov“. Neprekvapí, že ústavu za nelegitímnu označujú opoziční socialisti. Tak ju ohodnotil Atilla Mesterházy, predseda Maďarskej socialistickej strany, už v apríli tohto roku, keď bol prijatý jej návrh v parlamente. Závažne však vyznievajú aj námietky Washingtonu, jednak voči ústave, jednak voči sérii nových maďarských zákonov. Tie minulý týždeň tlmočila americká veľvyslankyňa v Maďarsku Eleni Tsakopoulos-Kounalakis v liste na internetovej stránke veľvyslanectva. Tu sa uvádza jej apel: „Vyzývam vládu, aby navrhované zmeny ešte raz zvážila. Obávame sa totiž možného dopadu týchto zákonov na demokraciu.“
Protestovali aj medzinárodné organizácie, medzi nimi Amnesty International, ktorá uviedla, že nová ústava porušuje medzinárodné a európske normy dodržiavania ľudských práv. Transparency International sa pridala s výčitkou, že návrh novej ústavy nebol konzultovaný s právnymi odborníkmi.
Námietky, že nová ústava je predovšetkým ústavou Fideszu, majú svoj základ v skutočnosti, že vládnuca strana ju pripravovala prakticky sama. Neprijala ani väčšinu návrhov strany Jobbik (to, samozrejme, možno označiť skôr za pozitívum, pretože výsledný „produkt“ by sotva vyzeral lepšie, keby ich akceptovala).
Debaty sa vedú aj o symbolickom význame zmien v ústave. Tie sú pri takomto dokumente vždy závažné, preto nie je úplne jedno, že názov krajiny sa v ústave zakotví ako Maďarsko (namiesto Maďarská republika). Aj keď slovo republika úplne nevypadáva, znižuje sa dôraz naň kladený. Obavy v zahraničí vyvoláva zase iný dôraz, ktorý sa zvyšuje: nový dokument hlása zodpovednosť Maďarska voči Maďarom v zahraničí spôsobom, ktorý môže pripomínať revizionistický pohľad na dejiny.
Fidezs na čele s Viktorom Orbánom robí veľa pre to, aby vošiel do dejín. Hoci nemožno prižmurovať oči pred tým, že v ťažkých časoch môže Orbánova strana, hoci kontroverzná, zafungovať ako ochranný val voči ešte omnoho hrozivejšiemu Jobbiku, nemožno nevidieť ani silnejúcu koncentráciu moci v jej rukách. Nebol by to prvý prípad v dejinách, keď by záchrancovia demontovali tú slobodu, ktorú chceli brániť.
.mg Pakistanský problém
Generálmajor Ašfak Nadím z pakistanskej armády obvinil NATO, že útok Aliancie, ktorý sa stal v novembri pri hraniciach s Afganistanom, bol plánovaný. Nálet, ktorý zanechal 24 mŕtvych Pakistancov, podľa amerických predstaviteľov pakistanskí velitelia odsúhlasili, lebo nevedeli, že tam majú svojich vojakov. Vzťahy medzi USA a Pakistanom sa zhoršujú už od zabitia Usámu bin Ládina na pakistanskom území.
.mg Pápež na Kubu
Pápež Benedikt XVI. podľa všetkého v budúcom roku na jar navštívi Kubu. Oznámila to agentúra AP, keď citovala výkonného sekretára Kubánskej biskupskej konferencie José Félixa Péreza. Pérez diplomaticky uviedol, že návšteva má posilniť a obrodiť vieru medzi Kubáncami a má sa niesť v pokojnom, zmierlivom duchu. Oficiálne má cestu potvrdiť ešte Vatikán.
.mg Rusi protestujú
Po voľbách sa v Rusku ozýva opozícia, ktorá tvrdí, že výsledky boli sfalšované. Strana premiéra Vladimíra Putina Jednotné Rusko získala vo voľbách parlamentnú väčšinu síce iba tesne, protestujúci aktivisti, s ktorými súhlasia aj zahraniční pozorovatelia, však popierajú, že by šlo o spravodlivý volebný proces. Pri demonštráciách bolo zadržaných vyše tisíc ľudí.
.mg Pearl Harbor
Američania si 7. decembra  pripomenuli 70 rokov od útoku japonskej armády na Pearl Harbor na Havajských ostrovoch. Po masívnom a najmä neočakávanom bombardovaní zostali vyše dve tisícky mŕtvych vojakov aj civilistov. V USA sa okamžite zdvihli protijaponské nálady a Washington sa už potom nevyhol priamemu vojenskému angažmánu v druhej svetovej vojne.
.mg Odhalená hrozba
Turecký denník Taraf zverejnil správu, že teroristická sieť al-Káida plánovala vražedné útoky na budovu parlamentu, na veľvyslanectvo USA a tiež na kresťanské kostoly v Ankare. Plány na útoky však boli zmarené ešte v júli, krátko pred návštevou americkej ministerky zahraničných vecí Hillary Clintonovej. Vtedy bolo zadržaných 11 podozrivých a polícia získala dôkazy o pripravovaných atentátoch.
.mg
Hillary Clintonová/
Americká ministerka zahraničia vyhlásila, že nijaká krajina mimo NATO nemôže Severoatlantickej aliancii vetovať plány na protiraketový štít. Zopakovala, že projekt protiraketového obranného systému v Európe neohrozuje Rusko. Julia Tymošenková/
Cela ukrajinskej expremiérky sa stala súdnou sieňou a odohralo sa tam pojednávanie s prítomnosťou sudcu, prokurátora a právneho zástupcu. Julia Tymošenková pre problémy s chrbticou nevstala z postele. Prokurátor žiadal o vydanie druhého zatykača na obvinenú. Atifete Jahjaga/
Kosovská prezidentka (a bývalá vysoká predstaviteľka polície) vyzvala svoju krajinu na intenzívnejší boj s korupciou a organizovanou kriminalitou. Zdôraznila, že korupcia a organizovaná zločinnosť by Kosovu zabránili v prípadnom vstupe do EÚ.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite