Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Globálny revolucionár

.časopis .profil

Kalle Lasn je environmentalista, bojovník proti konzumnej spoločnosti, filmár a marketingový guru. Nie je jediný, kto hlása myšlienky antikonzumizmu, ale vie ich šíriť tak, ako sa to iným nedarí. Duchovný otec hnutia Occupy Wall Street nie je obyčajný rebelant.

Patrí k jednotlivcom, ktorí sa usilujú formovať dobu a treba uznať, že sa mu to do veľkej miery darí. Aj preto, že mu na pomoc prichádza sama doba. Neistota spojená s finančnou krízou ženie ľudí k myšlienkovým prúdom, kde hľadajú vysvetlenia, riešenia a nádej. Alebo, ak vysvetlenia, riešenia a nádej neprichádzajú, postačí im aj o niečo lepší pocit zo života. Kalle Lasn im ho dá. .vojna mémov
Kalle Lasn sa narodil 24. marca 1942 v Estónsku, odkiaľ jeho rodina pred koncom druhej svetovej vojny utiekla a skončila v nemeckom utečeneckom tábore. Neskôr sa Lasnovci presídlili do Austrálie. Kalle nadobudol skúsenosti s podnikaním v Tokiu, kde v šesťdesiatych rokoch ako mladý muž založil firmu zameranú na prieskum trhu. Vysťahoval sa do Kanady, od roku 1970 sa začal venovať nakrúcaniu dokumentárnych filmov. Za dokumentárnu tvorbu získal takmer dve desiatky medzinárodných ocenení a mnohé z jeho filmov sa venujú práve Japonsku, kde žil a odkiaľ pochádza jeho manželka. V Kanade dodnes žije. Vancouver sa stal nielen jeho druhým domovom, ale aj základňou, z ktorej podniká svoje výpravy za životné prostredie a proti konzumizmu. Sú to neozbrojené výpravy, ich silu a účinok však nemožno ignorovať.
Z jeho myšlienkovej dielne vzišlo aj protestné hnutie Occupy Wall Street. To sa síce inšpirovalo aj arabskou jazmínovou jarou, jeho ciele sú však Východu vzdialené nielen geograficky, ale najmä mentálne. Occupy Wall Street totiž vychádza najmä z „vojny mémov“, ktorú rozpútal Kalle Lasn omnoho skôr, ako sa prebudili arabské ulice.
Vojna mémov je boj, počas ktorého je potrebné odhaľovať pred verejnosťou skutočné posolstvá reklamy, poukazovať na jej zhubný vplyv, na to, ako sa prepracovala do všetkých oblastí nášho života a pokúša sa ho ovládnuť. Vojnu mémov rozpútal Kalle Lasn a jeho spolupracovníci v Adbusters Media Foundation. Tú založil ako platformu pre svoje kampane za zlepšenie stavu civilizácie.
A prečo je podľa neho nutné civilizáciu ozdraviť? Tá dnešná sa podľa neho opiera najmä o nutkavé konzumovanie tovarov. Kalle Lasn vníma tento stav človeka ako otroctvo. Konzument je podľa neho vystavený takému útoku reklamných vnemov, jasne deklarovaných (napríklad spoty, bilbordy), ale aj utajených (cielené umiestňovanie produktov do filmov či videoklipov), až prichádza o svoje ja. Mení sa na poslušného robota, ktorý nakupuje, nakupuje a nakupuje až do finančného krachu – a tomu predchádza krach osobnosti.
Lasn proti takémuto zotročovaniu ľudí bojuje aj svojím časopisom Adbusters, ktorý vyniká dizajnom i britkými komentármi. Jeho kritici však poukazujú na to, že práve Adbusters často využíva presne tie reklamné triky, ktoré vyčíta svojim protivníkom. Lasn sa bráni, že aby posolstvo nezapadlo, musí účinne upútať – a taktiku pútania pozornosti má reklama prepracovanú. .antireklama s metódami reklamy
Ak má Kalle Lasn v niečom pravdu, tak v tom, že upozorňuje na dopady nekonečného cyklu spotrebúvania bez skutočnej potreby. Lasn vie to, čo vedeli generácie v menej blahobytných časoch: nie všetko, čo človek chce, naozaj potrebuje, a najmä nie všetko, čo chce, si môže dovoliť.
V tomto zmysle je Lasn obhajcom starosvetskej sporivosti. Napríklad jeho kampaň Buy Nothing Day (Deň nenakupovania) má šancu osloviť mnohých ľudí, lebo sa dotýka živej a neveselej reality čoraz tenších peňaženiek spotrebiteľov.
Keď však Lasn propaguje nejaký vlastný produkt, napríklad „ekologickú a vegánsku obuv“, neváha okolo nej vytvoriť až mýtický imidž – veď aj jeho zákazníci musia topánky najskôr uvidieť a chcieť a potom si ich kúpia. S nimi si, samozrejme, kupujú dobrý pocit, že niečo urobili pre stav sveta. .konzumenti verzus okupanti
Aj protesty typu Occupy Wall Street majú v sebe jadro smútku za svetom, v ktorom – údajne – banky neboli také hrabivé a „99 percent“ malo viac šancí. Vzbura proti mašinériám, či už ide o tú reklamnú, alebo tú bankovú, sa prihovára ľuďom ani nie preto, že potrebujú rebelovať, ale preto, že túžia po rajskom stave nevinnosti. Nuž, ale túžba po raji bola a vždy bude v srdci všetkých revolúcií, ktoré sa často končia krvavým vyrábaním budúcnosti.
Preto nie je ťažké prikývnuť Lasnovi, keď ukazuje prstom na to, čo je v západnej civilizácii zhnité. Zároveň je však dobré pamätať, ako ľahko sa počas volania po jedincovi, oslobodenom od mašinérie, formuje slepá masa.
Sotva sa dá predpokladať, že by to Kalle Lasn nevedel. Len asi nekladie znamienko rovnosti medzi masu ohlúpnutých spotrebiteľov a masu nadšených „okupantov“.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite