Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Falošná európska dilema

.martin Filko .časopis .týždeň v ekonomike

Dalibor Roháč sa vo svojom komentári (.týždeň, 47/2011) pozastavil nad mojou nedávnou dilemou, ktorú pokladá za falošnú. Dilema znie: Stoja nám doterajšie benefity európskej integrácie – napríklad hospodárska únia či cestovanie bez hraničných kontrol – za prípadné ďalšie obmedzenie časti slovenskej suverenity?

Mal by som preto vysvetliť, prečo ide podľa mňa o skutočnú dilemu, prečo je jej spoločné riešenie – oproti dostupným alternatívam – v osvietenom záujme Slovenska, a prečo môže byť aj politicky, nielen technicky, predstaviteľné.
.buďme realisti
Najjednoduchšie je postaviť sa k prvému bodu. Moja dilema bola v skutočnosti veľmi pragmatická. Prakticky všetky alternatívy, ktoré sa objavujú na európskej úrovni na rôznej úrovni formality, predpokladajú vyššiu mieru integrácie. Ak budeme konfrontovaní, možno aj pre dohodu iných, so zotrvaním v eurozóne alebo jej severnom jadre za cenu harmonizovaných daní alebo rozpočtov, máme byť pri vyjednávaní tvrdí, zásadoví a vynaliezaví. Máme sa pozerať na svoj – a európsky – záujem, nie na záujmy mocností či centrálnej byrokracie. No na konci dňa, alebo bruselskej noci, by sme mali byť pripravení aj na ťažké rozhodnutia. Možnosť, že budú obsahovať častejšie komunitárne zasahovanie, presun moci do centra a viac medzištátnej solidarity, je rádovo pravdepodobnejšia, než že sa budeme baviť o nejakej forme zamatového rozvodu.
Prikývnuť na takú alebo onakú fiškálnu úniu môže byť pre nás v takom prípade výhodnejšie než pre Grécko či Veľkú Britániu. Grékov čaká pri zotrvaní v eurozóne aj pri dohodnutom odpise dlhov a predpokladanom, dnes už optimistickom scenári hospodárskeho vývoja, desaťročie internej devalvácie, stagnácie, vysokej nezamestnanosti a spoločenského nepokoja. Dobrých argumentov pre návrat k drachme je v strednodobom horizonte niekoľko. Či sú vyvážené technickou, takmer nemožnosťou opustenia eurozóny bez vystúpenia z Únie a dlhodobejšími ekonomickými či politickými výhodami pripútania sa k jadru Európy, je pre mňa zatiaľ otvorené.
Briti sú v úplne odlišnej situácii, no voľnejšia Únia v nej tiež môže vyzerať atraktívne. Majú niekoľkostoročnú demokratickú tradíciu, vlastnú menu, je ich 60 miliónov, sú centrom európskych finančných transakcií. A žijú na ostrove a majú jadrové zbrane. Zdržanlivosť voči čoraz užšiemu zväzku so zvyškom Európy môže byť pre nich legitímnym postojom. Na rozdiel od malej, chudobnej krajiny, platiacej eurom, ktorá je závislá od ruského plynu a svoje autá či televízory predáva takmer výlučne v Európskej únii.
.my Európania
Súhlasím s tým, že čiastočné zjednotenie rozpočtových politík nie je možné, a už vôbec nie udržateľné bez európskej demokratickej politiky a aspoň zárodku európskeho politického národa. Tieto nenahradia prísnejšie automatické pravidlá, viac byrokracie, ani mechanizmy hlasovania, ktoré budú zohľadňovať rozličnú silu veľkých aj malých. Nakoľko sú realistické?
Na jednej strane turbulencie okolo eurovalov veľmi viditeľne ukázali, že Slováci, Nemci ani Fíni nie sú ochotní deliť sa o dobré aj zlé s inými európskymi národmi ani len do tej miery, ako solidarizuje Bratislava so Sninou. No na druhej strane, na možnosti vzniku európskej elektorálnej politiky poukázal, paradoxne a komicky, napríklad Richard Sulík. Pri svojom punkovom televíznom vystúpení sa neobracal na berlínskych ani bruselských politikov, ale priamo na nemeckých voličov. Keďže prežil značnú časť svojho života v Nemecku, dokonca nie nezrozumiteľnou nemčinou.
Európa ešte v žiadnom prípade nie je spoločensky ani politicky natoľko prepojená, aby dokázala spoločným úsilím vyhrať svetovú vojnu alebo poslať človeka na Mesiac. No pokiaľ bude mať čoraz viac jej obyvateľov životnú skúsenosť podobnú Sulíkovej, Roháčovej alebo mojej – teda života, štúdia alebo práce vo viacerých európskych krajinách – niektoré veľké spoločné riešenia nemusia byť nepredstaviteľné.
Autor je ekonóm.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite