Richard Muller
Ešte
Universal 2011
Müller vždy narábal so slovami ako slon v porceláne, ale aspoň šlo o jeho osobné výpovede, ktoré sú isto lepšie ako vyumelkované peterajoviny a filanoviny. Aj najnovší album Ešte je autobiografický, vyznanie človeka v slepej uličke, ktorý sa snaží nájsť aký-taký balans v živote. Len tie rýmy sa v ušiach zadrhávajú ako kosť vianočného kapra v krku: „poviem to rovno/ že pokiaľ nejde o život/ tak ide o hovno.“ Takýchto spojení je na Ešte požehnane. A príliš nepomáha ani hudba Ivana Táslera, ktorý s Müllerom úspešne spolupracoval na slávnej „nulajednotke“, pokiaľ sa ich cesty na dlhý čas v nenávisti nerozišli. Medzi dvanástimi pesničkami je isto jeden hit (Stoj pri mne) a dve pekné pesničkové miniatúry (Noe, Pichľavá), ale zvyšok kríva. A keď Müller spieva s vokodérom pieseň Zbabraný život ako Kanye West, je to priam absurdné.
2/5
Peter Bálik
The Rolling Stones
Some Girls
Universal
Anglická legenda The Rolling Stones pred rokom zreštaurovala slávny album Exile On Main Street a zaradila k nemu niekoľko zaujímavých bonusov. Podobný princíp si teraz zopakovali aj pri platni Some Girls. Táto nahrávka pôvodne vyšla v roku 1978 a dodnes sa považuje za posledný výborný album Stones. Tento názor potvrdzuje aj aktuálna reedícia Some Girls, jednoduché, energické, po hranách otesané pesničky ako Miss You, Respectable alebo Beast Of Burden nesú v sebe sviežosť a neopakovateľnosť, aké na na svojich nahrávkach vedeli zachytiť hádam iba oni. No nás zaujíma druhý bonusový disk s dvanástimi nikdy nevydanými pesničkami z obdobia Some Girls, ktoré svedčia o tom, že Stones prežívali jedno z najkreatívnejších období. Niektoré, z takzvaného „odpadu“ z nahrávacích sessions v Paríži, sú také dobré (napríklad Claudinne), že by sa uchytili aj na Some Girls.
5/5
Peter Bálik
Ben Frost & Daníel Bjarnason - Sólaris
Bedroom Community
Austrálčan Ben Frost, ktorý v Reykjavíku buduje extrémne emocionálne hlukové steny, si s islandským komponistom súčasnej klasiky Daníelom Bjarnasonom stanovili ambiózny cieľ. Do rúk uchopili filmovú klasiku Solaris, v ktorej ruský režisér Andrej Tarkovskij vdýchol nezabudnuteľnú podobu psychologickému sci-fi románu poľského spisovateľa Stanisława Lema. Frost a Bjarnason nahradili chladnú futuristickú elektroniku Eduarda Artemyeva a Bachovo prelúdium oveľa mohutnejšou a súčasne minimalistickejšou fatamorgánou. Momenty introvertných reflexií Krakowského sláčikového orchestra sú nasledované dlhými chvíľami tajomného ticha, do ktorého len pozvoľna prenikajú nepokojné disonancie. Táto avantgardná dvojka umne kombinuje ticho s monumentálnymi aranžmánmi, ktoré úžasne vykresľujú obe tváre tejto filmovej psychologickej štúdie. Strach z nepoznaného, smútok, až šialenstvo sa neustále prelínajú v neuchopiteľnej mase napätia. Hudobný Sólaris je pôsobivá suita, ktorá vyvoláva nielen emócie a obrazy, ale aj intenzívne filmové fragmenty svojej predlohy.
4/5
Tomáš Slaninka
Modular
Sinfonías Para Terrícolas
Elefant Records
Keď som v roku 1992 recenzoval debutový album Stereolab, nevedel som, že táto anglická skupina bude mať veľké množstvo nasledovníkov. Argentínski Modular ma zaujali už svojím predchádzajúcim albumom, z ktorého bolo počuť, že sú ovplyvnení Stereolabom. Počas nahrávania novinky Sinfonías Para Terrícolas dokonca strávili niekoľko týždňov v nahrávacom štúdiu tejto skupiny. No nie sú jej kópiou. Možno i preto, že nezapierajú svoje latinské korene. Ich elektronický, psychedelický, loungeovo ladený indie pop s atmosférou rokov 1967- 69, plný fantázie, spestrený mexickým alternatívnym popom (Zapatófono), exotikou (Moog Safari), westernovou hudbou (Beat Del Cinéfilo) je nádherným príspevkom do oblasti tohto žánru. Jeho priaznivci by ho nemali obísť. Jediné, čo môjmu uchu prekáža, je plochý zvuk bez náležitých basov. Napriek tomu vyťukávam až štyri hviezdičky.
4/5
Miro Potoček
Ešte
Universal 2011
Müller vždy narábal so slovami ako slon v porceláne, ale aspoň šlo o jeho osobné výpovede, ktoré sú isto lepšie ako vyumelkované peterajoviny a filanoviny. Aj najnovší album Ešte je autobiografický, vyznanie človeka v slepej uličke, ktorý sa snaží nájsť aký-taký balans v živote. Len tie rýmy sa v ušiach zadrhávajú ako kosť vianočného kapra v krku: „poviem to rovno/ že pokiaľ nejde o život/ tak ide o hovno.“ Takýchto spojení je na Ešte požehnane. A príliš nepomáha ani hudba Ivana Táslera, ktorý s Müllerom úspešne spolupracoval na slávnej „nulajednotke“, pokiaľ sa ich cesty na dlhý čas v nenávisti nerozišli. Medzi dvanástimi pesničkami je isto jeden hit (Stoj pri mne) a dve pekné pesničkové miniatúry (Noe, Pichľavá), ale zvyšok kríva. A keď Müller spieva s vokodérom pieseň Zbabraný život ako Kanye West, je to priam absurdné.
2/5
Peter Bálik
The Rolling Stones
Some Girls
Universal
Anglická legenda The Rolling Stones pred rokom zreštaurovala slávny album Exile On Main Street a zaradila k nemu niekoľko zaujímavých bonusov. Podobný princíp si teraz zopakovali aj pri platni Some Girls. Táto nahrávka pôvodne vyšla v roku 1978 a dodnes sa považuje za posledný výborný album Stones. Tento názor potvrdzuje aj aktuálna reedícia Some Girls, jednoduché, energické, po hranách otesané pesničky ako Miss You, Respectable alebo Beast Of Burden nesú v sebe sviežosť a neopakovateľnosť, aké na na svojich nahrávkach vedeli zachytiť hádam iba oni. No nás zaujíma druhý bonusový disk s dvanástimi nikdy nevydanými pesničkami z obdobia Some Girls, ktoré svedčia o tom, že Stones prežívali jedno z najkreatívnejších období. Niektoré, z takzvaného „odpadu“ z nahrávacích sessions v Paríži, sú také dobré (napríklad Claudinne), že by sa uchytili aj na Some Girls.
5/5
Peter Bálik
Ben Frost & Daníel Bjarnason - Sólaris
Bedroom Community
Austrálčan Ben Frost, ktorý v Reykjavíku buduje extrémne emocionálne hlukové steny, si s islandským komponistom súčasnej klasiky Daníelom Bjarnasonom stanovili ambiózny cieľ. Do rúk uchopili filmovú klasiku Solaris, v ktorej ruský režisér Andrej Tarkovskij vdýchol nezabudnuteľnú podobu psychologickému sci-fi románu poľského spisovateľa Stanisława Lema. Frost a Bjarnason nahradili chladnú futuristickú elektroniku Eduarda Artemyeva a Bachovo prelúdium oveľa mohutnejšou a súčasne minimalistickejšou fatamorgánou. Momenty introvertných reflexií Krakowského sláčikového orchestra sú nasledované dlhými chvíľami tajomného ticha, do ktorého len pozvoľna prenikajú nepokojné disonancie. Táto avantgardná dvojka umne kombinuje ticho s monumentálnymi aranžmánmi, ktoré úžasne vykresľujú obe tváre tejto filmovej psychologickej štúdie. Strach z nepoznaného, smútok, až šialenstvo sa neustále prelínajú v neuchopiteľnej mase napätia. Hudobný Sólaris je pôsobivá suita, ktorá vyvoláva nielen emócie a obrazy, ale aj intenzívne filmové fragmenty svojej predlohy.
4/5
Tomáš Slaninka
Modular
Sinfonías Para Terrícolas
Elefant Records
Keď som v roku 1992 recenzoval debutový album Stereolab, nevedel som, že táto anglická skupina bude mať veľké množstvo nasledovníkov. Argentínski Modular ma zaujali už svojím predchádzajúcim albumom, z ktorého bolo počuť, že sú ovplyvnení Stereolabom. Počas nahrávania novinky Sinfonías Para Terrícolas dokonca strávili niekoľko týždňov v nahrávacom štúdiu tejto skupiny. No nie sú jej kópiou. Možno i preto, že nezapierajú svoje latinské korene. Ich elektronický, psychedelický, loungeovo ladený indie pop s atmosférou rokov 1967- 69, plný fantázie, spestrený mexickým alternatívnym popom (Zapatófono), exotikou (Moog Safari), westernovou hudbou (Beat Del Cinéfilo) je nádherným príspevkom do oblasti tohto žánru. Jeho priaznivci by ho nemali obísť. Jediné, čo môjmu uchu prekáža, je plochý zvuk bez náležitých basov. Napriek tomu vyťukávam až štyri hviezdičky.
4/5
Miro Potoček
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.