Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Európu obchádza strašidlo deficitu

.jaroslav Daniška .časopis .klub

Boli časy, keď európsku integráciu charakterizovali štyri základné slobody. Dnes sú to tri nápadne podobné problémy s jedným menom. Volá sa deficit. Európsku integráciu dnes charakterizujú tri deficity.

Hoci európska elita sa práve nadýchla novými očakávaniami, nástup technokratov k moci by ju mal skôr znepokojovať. Nový grécky premiér Loukas Papademos aj jeho taliansky kolega Mario Monti sú totiž žalobou stavu gréckej a talianskej demokracie. Veď, čo iné o sebe hovoria krajiny, kde nedokáže voči nedôveryhodnej osobe premiéra po rezignácii postaviť alternatívu ani vládna väčšina ani opozícia? Grécka a talianska demokracia nemajú na viac ako na dohodu, že najdôležitejší politik štátu musí prísť odniekaľ z mimopolitickej sféry, najlepšie z bankovej sféry. Je to ako keby počas vojny politické elity rezignovali a hľadali na čelo výkonnej moci vojaka, najlepšie generála. Inými slovami, je to zlyhanie primátu politiky. Politika, ktorá sa spolieha na zásah technokrata, o sebe hovorí, že nedokáže na seba zobrať zodpovednosť za ťažké rozhodnutia. .tri deficity
Európsky problém je však oveľa hlbší, ako vzostup technokratov. Hoci sa dnes hovorí najmä o dlhovej kríze, a teda rozpočtových deficitoch, ktoré spochybňujú fungovanie eurozóny, netreba zabúdať ani na ďalšie problémy. Najmä, ak je ich spoločným menovateľom opäť to isté slovo – deficit.
O pár dní to bude presne desať rokov, keď v polovici decembra v belgickom meste Laeken vznikla takzvaná Laekenská deklarácia. Bol to dokument, ktorého cieľom bolo odstránenie takzvaného demokratického deficitu inštitúcií EÚ, posilnenie demokratickej legitimity a kontroly. Výsledok? Laekenská deklarácia viedla priamo ku Konventu, ktorý nepreukázal veľký zmysel pre demokraciu a ten zase k návrhu Európskej ústavy. Ako sa ukázalo, demokratický deficit sa nevyriešil, ale skôr posilnil. Vznikli nové nevolené inštitúcie, posilnilo sa hlasovanie kvalifikovanou väčšinou a oslabilo postavenie národných štátov. Demokratický deficit neodstránilo ani posilnenie Európskeho parlamentu, jedinej inštitúcie EÚ s priamym demokratickým mandátom. Potvrdilo to aj rozhodnutie nemeckého ústavmého súdu, ktoré zviazalo mandát nemeckej kancelárky a posililo postavenie Bundestagu.
Druhý deficit sa týka európskych hodnôt. Návrh európskej ústavy mal byť dôkazom politickej emancipácie EÚ a  vyjadrením novonadobudnutej identity. Bol to neúspešný pokus, ktorý odmietli voliči vo Francúzsku a Holandsku v máji, respektíve v júni roku 2005. Príznačné bolo, že sa to stalo práve v referende. Dôležité je však ešte niečo. Počas diskusie o preambule európskej ústavy sa ukázalo, že Európa má aj hodnotový, či skôr náboženský deficit. K mytológii európskej integrácie síce patrí zdôrazňovanie spoločných hodnôt, vo chvíli, keď sa však otvorila otázka zmienky kresťanstva (respektíve Boha) v preambule ústavy, vznikol problém. Výsledkom je hodnotový deficit. Tento deficit bol potvrdený aj nesúhlasom Európskeho parlamentu s nomináciou Rocca Buttiglioneho na post európskeho komisára v októbri 2004. Prekážkou nebola jeho nekompetentnosť ani členstvo v extrémistickej strane, ale náboženská identita.
Tak si to zhrňme. Keď európska elita pomenovala demokratický deficit ako problém, namiesto riešenia tento deficit potvrdila a zhoršila. Keď sa neskôr rozhodla vyhlásiť spoločné hodnoty, výsledkom bol vznik nového, náboženského deficitu. A rovnaký prístup dominuje aj pri riešení ekonomického deficitu. Namiesto rýchleho a riadeného bankrotu prišli masívne pôžičky. Lenže ďalšie dlhy vytvárajú ďalšie problémy. A doplácajú na to ďalšie krajiny, vrátane Slovenska. .čo nás čaká?
Európsky problém spočíva v neschopnosti riešiť vlastné dlhy. Čo vlastne znamená táto neschopnosť? Deficit je jedno slovo pre dlh, nedostatok a neefektivitu. Vládnu nám neefektívni politici, ktorí nedokážu splácať dlhy a namiesto toho ďalšie tvoria. V západnej Európe je to zlyhania minimálne dvoch politických generácií. Európa si vďaka tomu poslednú dekádu problémy najmä vyrába, menej ich rieši. A zároveň to kladie vážnu otázku: ak má európska integrácia problém s deficitom demokracie, ekonomickým a náboženským deficitom, a súčasne ju vedú politici, ktorý nedokážu tieto dlhy riešiť, v čom zostáva jej opora?  
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite