Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Tri recenzie

.časopis .ostatné

KOMIKS Frank Miller: Sin City 6 – Chlast, děvky a bouchačky (Comics Centrum, 2011)
Pokiaľ by bol komiks epickým literárnym žánrom, bola by šiesta kniha série Sin City svojráznym pokusom o žáner v žánri. Ide totiž o spoločné vydanie jedenástich poviedok zo sveta Sin City. Tie sú síce kontextuálne ukotvené v Millerovom fikčnom svete, ale fungujú nezávisle od neho, ako samostatne fungujúce celky s vlastným autonómnym dramatickým oblúkom. Ide teda vskutku o poviedky, so Sin City ich spája okrem postáv dôraz na genius loci mesta, v ktorom sa anarchia nerozbujnie iba preto, že v ňom platia archetypálne pravidlá prevyšujúce akýkoľvek svetský zákon. Dominuje starozákonné oko za oko, zub za zub a predovšetkým cnosť cti, akoby vystrihnutá zo stredovekých rytierskych prísah. Akurát jej nositeľmi sú pasáci, šľapky, psychopati, nájomní vrahovia a súkromní detektívi, vedľa ktorých vyzerá Sam Spade ako neškodný skaut. Čiernobiele noir komiksy zo sveta Sin City sa k mainstreamu najbližšie priblížili v roku 2005, keď niektoré z nich sfilmoval Robert Rodriguez. Film, ktorý spôsobil malú revolúciu v spôsobe adaptovania komiksu na plátno, vyzerá dosiaľ úchvatne, avšak pôvodné komiksy sú vo výraze ešte surovejšie, chladnejšie a expresívnejšie. To vďaka veľkorysej kresbe, v ktorej sa pracuje s veľkými kontrastnými plochami. Len biela a čierna, nič medzi tým. Sin City je svojím spôsobom minimalistický komiks, poviedky sú ideálnym vstupom doň a takto, keď sú znova mimo svetiel rámp, dajú sa znova objavovať len sami za seba, bez kontaminovania prílišnou publicitou.
.juraj Malíček KNIHA Daniel Hevier: Správca podstaty (Kalligram, 2011)
Ako nečakané trhliny v skutočnosti, ktorú vo svojej naivite považujeme za známu a neprekvapivú, sú texty Daniela Heviera v knihe Správca podstaty. On sám ich nazýva „vrypmi" („ako keď sa do starého múru rýpe kúskom skla“), prípadne „vylomeninami" („ak zabudneme na prvotný, komediantský význam tohto slova"). Čitateľ, ktorý telefonuje svojmu spisovateľovi, fotografia dievčaťa na zábradlí, ktorá sa zvláštne mení, vystrašený klaun či nemocničný klaun rozveseľujúci nesprávneho pacienta, zabíjajúce knihy, nepriznané stretnutia v kníhkupectve a postavy spájajúce príbehy, povrazolezec, ktorý pomaly kráča po chodníku... Ako keby ktosi vylomil kúsok z fádnej skutočnosti, trochu ju natrhol a na chvíľu zazrel to, čo je za ňou. „Jednoducho prišli a oznámili mi, že odteraz som správcom podstaty. Povedali to presne takto: Boli ste určený za správcu podstaty," píše sa v texte, ktorý dal názov celej knihe. Tie zvláštne veci, tie tajomné stretnutia, tie nepochopiteľné javy, tie viac či menej vyšinuté postavy skutočne zahliadajú podstatu. Drvivá väčšina z päťdesiatich textov v knihe umožní čitateľovi také to zahliadnutie. Len zopár akoby trošku skĺzlo smerom k rozvinutej slovnej hračke či bizarnej anekdote. Vo fenomenálnej Knihe, ktorá sa stane (Kalligram, 2009) vystaval mohutnú príbehovú stavbu, v Správcovi podstaty k nej primaľoval zopár fascinujúcich detailov. V obidvoch prípadoch mieri k podstate.
.jk KNIHA Mirka Ábelová: Striptíz (Ikar, 2011)
„Nie, nebaví ma už diskutovať o intelektuálnych sračkách / Chcem sa baviť o mužoch / či stojí za to milovať ich a nechávať sa zabiť / ich prítomnosťou."
Namiesto kvetnatých metafor rana medzi oči (metaforicky povedané). Namiesto roznežnenej lyriky prosté, pôvabne zašpinené slová. Namiesto romantickej lásky rezanie do živého. Namiesto cudnej erotiky vášňou rozpálené, vzájomne sa zraňujúce telá. Aj preto debutová básnická zbierka Mirky Ábelovej stojí za prečítanie. Aj preto sú jej básne iné, osviežujúco iné než intímnou lyrikou a existenciálnymi dumkami presýtené, slovnými hračkami prezdobené básne (nielen) jej vrstovníčok a vrstovníkov. Mirka píše tak ako hovorí a hovorí to, čo si myslí. Jej básne pripomínajú beatnikov, teda hlavne toho nášho, Václava Hraběho. Sú to básne nočného mesta, kaviarní, krčiem, balkónov, striech a posledných cigariet na svitaní. Sú to príbehy Rómeov a Júlií v nudnom svete, básne o mužoch, ktorí prichádzajú a odchádzajú ako na bežiacom páse, o pozeraní do tmy a o počúvaní dažďa. Sú to (voľné) verše rozpálené vášňou, láskou a nenávisťou, neuhýbajúce, často smutné, niekedy bláznivé, zväčša ostré a (napriek drsnému jazyku) čisté. Je to poézia, v ktorej duša splýva s telom. Poézia milovaní, smútkov a rozchodov. Striptíz na zamyslenie.
.jk
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite