Pyžamový deň
Nevytiahnuť päty z domu, pustiť si film, prečítať si kúsok knižky, len tak sa doma rozprávať, nemusieť nikam vyjsť, nič urobiť, odovzdať, žiadny deadline. Taký pyžamový deň si niekdy, keď je hektickejšie obdobie, organizmus sám vypýta. Inak je relaxom kino, divadlo alebo stretnutie so sestrami, s kamarátmi. Len tak preberať klebety, to je tiež fyzikálna potreba. Knihy si vychutnávam
Nieže by som čítala filozofické traktáty, na to nemám nastavenie. Ale mám rada zložitejšie knižky, ktoré mi okrem zážitku prinášajú aj čosi viac. Sú však obdobia, keď mám chuť na také, ktoré ma len niekam unesú. Mám svoje „overené značky“, ale poteší ma, keď objavím niečo nové. Všetky dobré knihy sa prečítať nedajú. S tým som sa zmierila, už keď som študovala divadelnú dramaturgiu. Človek nemá šancu celoplošne vnímať, čo všetko vo svete vzniklo a vzniká. Hry, ktoré dramaturg pre divadlo objaví, objaví často náhodne. Niekde nájde odkaz, poznámku, zaujímavú premiéru a táto informácia ho posunie ďalej. Prosecco nikdy neurazí
Na nedávnu premiéru inscenácie Odysseus v SND mi synovec, ako správny rodinný príslušník, priniesol fľašku prosecca. Veľmi užitočný darček, praktický. No čo by som robila s kvetmi? Som, čo sa týka botanických vecí, absolútne štepená. U mňa skoro nič neprežije. Možno je to aj tým, že mám doma obrovské, fóliou pokryté okná, a preto tam tie kvety nemajú šancu. Aj keď predtým som nemala... Tak neviem. Diéty nefungujú
Nie som vzorový stravník, pre mňa by bolo ideálne jesť okolo piatej, ale to sa mi obyčajne nepodarí. Tak to potom doháňam večer, keď prídem domov. Keď som prestala vrcholovo plávať, pribrala som a dlho som to nevedela zhodiť. Takú si ma ľudia pamätajú z roku 1989. Žiadna diéta nefunguje sama osebe. Podľa mňa to veľmi súvisí s tým, ako sa človek na svete cíti. Pokiaľ je v kŕči a tlačí na pílu, tak sa to zvyčajne nedarí. Keď sa človek trochu uvoľní a prestane to brať smrteľne vážne, zrazu sa veci pohnú. Darčekový orgazmus
Moja staršia sestra stíha monitorovať kníhkupectvá najrýchlejšie. Pred Vianocami sme všetci ostatní vyšachovaní, lebo ak niečo vyšlo, tak vieme, že ona to už kúpila. Šancu mám, len ak nakúpim knižky v Česku. Alebo ak pristúpim na menej romantický darček. Aj keď i ten môže poskytnúť „rozkoš“. Napríklad poukážka na nákup knižiek. Veľa knižiek. To potom chodíte po obchode s rozšírenými zreničkami a zážitok je na úrovni orgazmu. Som obľúbená stará mama
Mám sa na svete veľmi dobre. Mám okolo seba skvelých kolegov, vynikajúcich kamarátov a hlavne dve úžasné sestry. Tie organizujú dovolenky a ja sa len dozviem, kedy a kam idem. Veľmi si to vždy užijeme. Moje sestry majú na mňa dve obľúbené označenia: vravia, že „som múdra jak kabela“, keď niekde zbadajú nejaké moje vyjadrenie, a „najobľúbenejšia stará mama“, keď treba zaskočiť pri deťoch. Som nedeľniatko
Moja mama hovorí, že nedeľniatka majú v živote šťastie. Asi to tak je. Vnímam to predovšetkým cez ľudí, ktorí patria do môjho najbližšieho okolia. A to je veľmi široké. Od rodiny, práce, divadla, kamarátov. Máme so sestrami babskú partiu, ktorá chodí občas večer hrávať karty, to je zámienka, a raz do roka vyrazí po Európe na predĺžený víkend. Čoraz viac si uvedomujem, aké sú tieto vzťahy vzácne. Som za ne veľmi vďačná a snažím sa hýčkať si ich.
Nevytiahnuť päty z domu, pustiť si film, prečítať si kúsok knižky, len tak sa doma rozprávať, nemusieť nikam vyjsť, nič urobiť, odovzdať, žiadny deadline. Taký pyžamový deň si niekdy, keď je hektickejšie obdobie, organizmus sám vypýta. Inak je relaxom kino, divadlo alebo stretnutie so sestrami, s kamarátmi. Len tak preberať klebety, to je tiež fyzikálna potreba. Knihy si vychutnávam
Nieže by som čítala filozofické traktáty, na to nemám nastavenie. Ale mám rada zložitejšie knižky, ktoré mi okrem zážitku prinášajú aj čosi viac. Sú však obdobia, keď mám chuť na také, ktoré ma len niekam unesú. Mám svoje „overené značky“, ale poteší ma, keď objavím niečo nové. Všetky dobré knihy sa prečítať nedajú. S tým som sa zmierila, už keď som študovala divadelnú dramaturgiu. Človek nemá šancu celoplošne vnímať, čo všetko vo svete vzniklo a vzniká. Hry, ktoré dramaturg pre divadlo objaví, objaví často náhodne. Niekde nájde odkaz, poznámku, zaujímavú premiéru a táto informácia ho posunie ďalej. Prosecco nikdy neurazí
Na nedávnu premiéru inscenácie Odysseus v SND mi synovec, ako správny rodinný príslušník, priniesol fľašku prosecca. Veľmi užitočný darček, praktický. No čo by som robila s kvetmi? Som, čo sa týka botanických vecí, absolútne štepená. U mňa skoro nič neprežije. Možno je to aj tým, že mám doma obrovské, fóliou pokryté okná, a preto tam tie kvety nemajú šancu. Aj keď predtým som nemala... Tak neviem. Diéty nefungujú
Nie som vzorový stravník, pre mňa by bolo ideálne jesť okolo piatej, ale to sa mi obyčajne nepodarí. Tak to potom doháňam večer, keď prídem domov. Keď som prestala vrcholovo plávať, pribrala som a dlho som to nevedela zhodiť. Takú si ma ľudia pamätajú z roku 1989. Žiadna diéta nefunguje sama osebe. Podľa mňa to veľmi súvisí s tým, ako sa človek na svete cíti. Pokiaľ je v kŕči a tlačí na pílu, tak sa to zvyčajne nedarí. Keď sa človek trochu uvoľní a prestane to brať smrteľne vážne, zrazu sa veci pohnú. Darčekový orgazmus
Moja staršia sestra stíha monitorovať kníhkupectvá najrýchlejšie. Pred Vianocami sme všetci ostatní vyšachovaní, lebo ak niečo vyšlo, tak vieme, že ona to už kúpila. Šancu mám, len ak nakúpim knižky v Česku. Alebo ak pristúpim na menej romantický darček. Aj keď i ten môže poskytnúť „rozkoš“. Napríklad poukážka na nákup knižiek. Veľa knižiek. To potom chodíte po obchode s rozšírenými zreničkami a zážitok je na úrovni orgazmu. Som obľúbená stará mama
Mám sa na svete veľmi dobre. Mám okolo seba skvelých kolegov, vynikajúcich kamarátov a hlavne dve úžasné sestry. Tie organizujú dovolenky a ja sa len dozviem, kedy a kam idem. Veľmi si to vždy užijeme. Moje sestry majú na mňa dve obľúbené označenia: vravia, že „som múdra jak kabela“, keď niekde zbadajú nejaké moje vyjadrenie, a „najobľúbenejšia stará mama“, keď treba zaskočiť pri deťoch. Som nedeľniatko
Moja mama hovorí, že nedeľniatka majú v živote šťastie. Asi to tak je. Vnímam to predovšetkým cez ľudí, ktorí patria do môjho najbližšieho okolia. A to je veľmi široké. Od rodiny, práce, divadla, kamarátov. Máme so sestrami babskú partiu, ktorá chodí občas večer hrávať karty, to je zámienka, a raz do roka vyrazí po Európe na predĺžený víkend. Čoraz viac si uvedomujem, aké sú tieto vzťahy vzácne. Som za ne veľmi vďačná a snažím sa hýčkať si ich.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.