Záhradkár v lienke vidí spolubojovníka pri zápolení s voškami, entomológ chrobáka z čeľade lienkovitých, ktorá ja na Slovensku zastúpená vyše sedemdesiatimi druhmi a na celom svete asi 5 000 druhmi.
Najznámejšia je určite lienka sedembodková, existujú však aj lienky s dvoma až štrnástimi bodkami, ale aj také, ktorým tieto poznávacie znamienka chýbajú. Podobne je to aj s krovkami – môžu byť nielen červené, ale aj žlté či čierne. Všetky tieto znaky sa líšia aj v rámci jedného druhu a premenlivosť sfarbenia je takmer nekonečná. Klasickým mýtom je, že lienka sa liahne bez bodiek a postupne jej pribúdajú. V skutočnosti je to tak, že lienka sa vyliahne z kukly už s definitívnym počtom bodiek a s vekom lienky sa zvyšuje len intenzita červenej farby, ktorú spôsobujú najmä karotenoidy a čiernej farby bodiek, ktorú zas spôsobuje farbivo melanín. .predátor
Skutočná lienka nie je žiadna prejemnená slečna zo Sekorových knižiek, ale nenásytný dravec. Klasické sedembodkové lienky naháňajú predovšetkým vošky, iné druhy zasa červce, roztoče alebo méry. Z lienok sa z času na čas môžu stať aj kanibali. Hneď po vyliahnutí sa väčšinou vrhnú na vajíčka vlastného alebo iných druhov a týmto zvrhlým chúťkam sa rady oddávajú aj v dospelosti. Toto je jeden z dôvodov, prečo sa vajíčka musia vyvíjať veľmi rýchlo. Larva má na toto obdobie vyhradených približne dvadsať dní, pritom zožerie asi štyri stovky vošiek. Dospelá lienka počas života uloví a skonzumuje 40 až 60 vošiek denne. Kedysi existovala vžitá predstava, že lienky nachádzajú korisť náhodne. Vedci medzičasom zistili, že týchto dravcov láka telesný pach vošiek a ich exkrementov. Dokonca sú priamo privolávané akýmsi SOS rastliny, ktorá vylučuje stresový pach. Hoci táto hypotéza pôsobí doslova šarlatánsky, potvrdzujú ju výskumy rastlinných neurobiológov. Aby sme však boli spravodliví, medzi lienkami sú aj striktní vegáni, ktorí mäso nenávidia, zato rôzne druhy tráv priamo zbožňujú. .lienky v Cabernete
Ak sa lienka cíti ohrozená, začne sa náhle hrať na mŕtveho chrobáka a väčšinou preto bezvládne padá na zem. Tomuto javu sa hovorí katalepsia. V prípade, že táto herecká etuda nepomôže, vylúči v mieste kolenných kĺbov kvapôčku krvi, teda presnejšie hemolymfy, ktorá obsahuje viaceré nechutne horké a jedovaté látky. Skúste si niekdy položiť brániacu sa lienku na jazyk, je to zaujímavá skúsenosť. Rozhodne by také niečo neskúšal predátor, pretože vie, že lienka svojím výrazným červeným či žltým sfarbením dáva najavo, že nie je chutným kúskom. Podobne jedovaté sú aj larvy a kukly lienok. Môžu za to väčšinou druhovo špecifické alkaloidy (napríklad kokcinelín, harmonín) alebo dusíkaté látky ako pyrazíny. Čím sú zaujímavé? Napríklad tým, že v malom množstve ich obsahujú aj kvalitné vína, v ktorých sa podieľajú na ich charakteristickej chuti a vôni. Rovnaké látky rozhodujú aj o chuti a vôni pečených zemiakov. Prítomnosť väčšieho množstva alkylmetoxypyrazínov je typická pre víno Cabernet Sauvignon a práve na týchto jedovatých substanciách záleží, akú kvalitu si ponesie a udrží ten-ktorý ročník. Pre človeka tieto látky nie sú nebezpečné najmä preto, že vo víne ide väčšinou o zanedbateľné koncentrácie, istá opatrnosť je však na mieste. To znamená, dve deci vína ako „šláftrunk“ nikoho neohrozí, čo sa však nedá povedať o sedmičke Cabernetu každý večer. Nehovoriac o tom, že niektoré alkaloidy môžu pôsobiť ako alergény. .červená nie je dobrá
Pri mimoriadne farebne premenlivých druhoch lienok, napríklad harmóniách ázijských (Harmonia axyridis), vedci zistili, že väčší rozsah čierneho sfarbenia, teda veľké nápadné bodky, ktoré pokrývali až 40 percent plochy kroviek, sú znamením menšieho obsahu alkaloidov, ide len o pätinu oproti čisto červeným jedincom. To isté sa dá povedať o intenzívnejšom čiernom sfarbení bodiek. Zato intenzita červeného sfarbenia či obsah karotenoidov nevypovedá o množstve jedovatých alkaloidov. Na čo to je dobré? Túto skutočnosť ocenia hmyzožravé vtáky, ktoré sa vyhýbajú lienkam s nápadnou kresbou, zato sa neboja zozobnúť lienky s jednoliatym hnedým sfarbením. Škoda, že takéto dešifrovacie schopnosti nemáme aj my a že podobným mechanizmom nie sú chránené vajíčka, larvy a kukly tohto hmyzu, ktoré väčšina ľudí kántri v domnení, že ide o nejaké škodce. .slovensko má novú lienku
Pred štyrmi rokmi sa u nás objavila nová lienka. Spomínali sme ju už v súvislosti s výskumom vzťahu sfarbenia a obsahu jedovatých a repelentných látok v ich tele. Lienka
s pomerne poetickým menom harmónia ázijská sa s úspechom po viaceré roky používala v Severnej Amerike ako biologický prostriedok na ochranu rastlín. Po tom, čo sa však v novom prostredí zorientovala, začala se nekontrolovateľne množiť, až miestami takmer vytlačila pôvodné druhy lienok. Tohto bezkonkurenčného požierača vošiek skúšali aj
v Nemecku a v krajinách Beneluxu. Pôvodne išlo o chránené experimenty v skleníkoch. Samozrejme, že lienky časom unikli do voľnej prírody a začali sa šíriť po starom kontinente. V roku 2004 prekonala táto lienka kanál La Manche a zavítala do Veľkej Británie. V roku 2006 sa objavila v Českej republike, neskôr, v roku 2008, aj u nás. Lienky sú však stále pri chuti a nepožierajú teda len vošky a iné škodce, ale aj vajíčka a larvy iných lienok, zlatoočiek, lumčíkov a ďalších druhov užitočného hmyzu. O dva, o tri roky sa teda môžeme tešiť na podobné kalamity, aké zaznamenali v USA alebo Veľkej Británii. Autor je zoológ.
Najznámejšia je určite lienka sedembodková, existujú však aj lienky s dvoma až štrnástimi bodkami, ale aj také, ktorým tieto poznávacie znamienka chýbajú. Podobne je to aj s krovkami – môžu byť nielen červené, ale aj žlté či čierne. Všetky tieto znaky sa líšia aj v rámci jedného druhu a premenlivosť sfarbenia je takmer nekonečná. Klasickým mýtom je, že lienka sa liahne bez bodiek a postupne jej pribúdajú. V skutočnosti je to tak, že lienka sa vyliahne z kukly už s definitívnym počtom bodiek a s vekom lienky sa zvyšuje len intenzita červenej farby, ktorú spôsobujú najmä karotenoidy a čiernej farby bodiek, ktorú zas spôsobuje farbivo melanín. .predátor
Skutočná lienka nie je žiadna prejemnená slečna zo Sekorových knižiek, ale nenásytný dravec. Klasické sedembodkové lienky naháňajú predovšetkým vošky, iné druhy zasa červce, roztoče alebo méry. Z lienok sa z času na čas môžu stať aj kanibali. Hneď po vyliahnutí sa väčšinou vrhnú na vajíčka vlastného alebo iných druhov a týmto zvrhlým chúťkam sa rady oddávajú aj v dospelosti. Toto je jeden z dôvodov, prečo sa vajíčka musia vyvíjať veľmi rýchlo. Larva má na toto obdobie vyhradených približne dvadsať dní, pritom zožerie asi štyri stovky vošiek. Dospelá lienka počas života uloví a skonzumuje 40 až 60 vošiek denne. Kedysi existovala vžitá predstava, že lienky nachádzajú korisť náhodne. Vedci medzičasom zistili, že týchto dravcov láka telesný pach vošiek a ich exkrementov. Dokonca sú priamo privolávané akýmsi SOS rastliny, ktorá vylučuje stresový pach. Hoci táto hypotéza pôsobí doslova šarlatánsky, potvrdzujú ju výskumy rastlinných neurobiológov. Aby sme však boli spravodliví, medzi lienkami sú aj striktní vegáni, ktorí mäso nenávidia, zato rôzne druhy tráv priamo zbožňujú. .lienky v Cabernete
Ak sa lienka cíti ohrozená, začne sa náhle hrať na mŕtveho chrobáka a väčšinou preto bezvládne padá na zem. Tomuto javu sa hovorí katalepsia. V prípade, že táto herecká etuda nepomôže, vylúči v mieste kolenných kĺbov kvapôčku krvi, teda presnejšie hemolymfy, ktorá obsahuje viaceré nechutne horké a jedovaté látky. Skúste si niekdy položiť brániacu sa lienku na jazyk, je to zaujímavá skúsenosť. Rozhodne by také niečo neskúšal predátor, pretože vie, že lienka svojím výrazným červeným či žltým sfarbením dáva najavo, že nie je chutným kúskom. Podobne jedovaté sú aj larvy a kukly lienok. Môžu za to väčšinou druhovo špecifické alkaloidy (napríklad kokcinelín, harmonín) alebo dusíkaté látky ako pyrazíny. Čím sú zaujímavé? Napríklad tým, že v malom množstve ich obsahujú aj kvalitné vína, v ktorých sa podieľajú na ich charakteristickej chuti a vôni. Rovnaké látky rozhodujú aj o chuti a vôni pečených zemiakov. Prítomnosť väčšieho množstva alkylmetoxypyrazínov je typická pre víno Cabernet Sauvignon a práve na týchto jedovatých substanciách záleží, akú kvalitu si ponesie a udrží ten-ktorý ročník. Pre človeka tieto látky nie sú nebezpečné najmä preto, že vo víne ide väčšinou o zanedbateľné koncentrácie, istá opatrnosť je však na mieste. To znamená, dve deci vína ako „šláftrunk“ nikoho neohrozí, čo sa však nedá povedať o sedmičke Cabernetu každý večer. Nehovoriac o tom, že niektoré alkaloidy môžu pôsobiť ako alergény. .červená nie je dobrá
Pri mimoriadne farebne premenlivých druhoch lienok, napríklad harmóniách ázijských (Harmonia axyridis), vedci zistili, že väčší rozsah čierneho sfarbenia, teda veľké nápadné bodky, ktoré pokrývali až 40 percent plochy kroviek, sú znamením menšieho obsahu alkaloidov, ide len o pätinu oproti čisto červeným jedincom. To isté sa dá povedať o intenzívnejšom čiernom sfarbení bodiek. Zato intenzita červeného sfarbenia či obsah karotenoidov nevypovedá o množstve jedovatých alkaloidov. Na čo to je dobré? Túto skutočnosť ocenia hmyzožravé vtáky, ktoré sa vyhýbajú lienkam s nápadnou kresbou, zato sa neboja zozobnúť lienky s jednoliatym hnedým sfarbením. Škoda, že takéto dešifrovacie schopnosti nemáme aj my a že podobným mechanizmom nie sú chránené vajíčka, larvy a kukly tohto hmyzu, ktoré väčšina ľudí kántri v domnení, že ide o nejaké škodce. .slovensko má novú lienku
Pred štyrmi rokmi sa u nás objavila nová lienka. Spomínali sme ju už v súvislosti s výskumom vzťahu sfarbenia a obsahu jedovatých a repelentných látok v ich tele. Lienka
s pomerne poetickým menom harmónia ázijská sa s úspechom po viaceré roky používala v Severnej Amerike ako biologický prostriedok na ochranu rastlín. Po tom, čo sa však v novom prostredí zorientovala, začala se nekontrolovateľne množiť, až miestami takmer vytlačila pôvodné druhy lienok. Tohto bezkonkurenčného požierača vošiek skúšali aj
v Nemecku a v krajinách Beneluxu. Pôvodne išlo o chránené experimenty v skleníkoch. Samozrejme, že lienky časom unikli do voľnej prírody a začali sa šíriť po starom kontinente. V roku 2004 prekonala táto lienka kanál La Manche a zavítala do Veľkej Británie. V roku 2006 sa objavila v Českej republike, neskôr, v roku 2008, aj u nás. Lienky sú však stále pri chuti a nepožierajú teda len vošky a iné škodce, ale aj vajíčka a larvy iných lienok, zlatoočiek, lumčíkov a ďalších druhov užitočného hmyzu. O dva, o tri roky sa teda môžeme tešiť na podobné kalamity, aké zaznamenali v USA alebo Veľkej Británii. Autor je zoológ.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.