Prvá pomoc: Le Payaco. Samotní členovia skupiny záhadu nevyriešili, tak prikladám ďalšiu pomôcku: Niečo je zlodej. Indícia č. 3.: hosť. Nápoveda 5: Barnabáš Kos. Po päťke už isto svitlo minimálne Tomášovi Slobodovi, Jurajovi Vitézovi a Martinovi Stempelovi, niečo sa už črtá v hlave Ľubky Orechovskej a Petra Dubeckého. Le Payaco mám rád veľmi dlho, považujem ich za našu najlepšiu alternatívno-popovú kapelu. Album Niečo je zlodej mám od nich najradšej, okrem jednej slabšej skladby ide o unikát, texty, hudba, spevy, hra, nástroje, zvuk, mix, všetko ma nadchýňa, udivuje, teší, otvára, vnára... A veľmi ma baví, keď sa skupiny hrajú. Stýkrát počutá platňa, stýkrát čítaný booklet, ale len pred pár dňami som si uvedomil, že na CD hosťuje Barnabáš Kos, jeden z najslávnejších muzikantov všetkých čias, veď o ňom bol nakrútený celovečerný film ešte pred Johny Cashom či Elvisom. Barnabáš Kos hral na triangel. Zrazu začujem v jednej pesničke prenikavé „cink“ a vidím ho, Barnabáša, ako hrdo čaká na svoju chvíľu a udrie, triangel sa rozozvučí a vesmír patrí len jemu. Potešil som sa, že som objavil to čarovné miesto. Hneď som si ale pomyslel, že chlapci by predsa Barnabáša neťahali len do jednej pesničky, s napätím počúvam ďalšiu a sedí to, beťári jedni jašiví, v každej pesničke má slávny umelec svoj čestný priestor na predvedenie svojej virtuozity. Zmixované je to úctivo, tak, aby jeho výkon trčal nad celým orchestrom, odvtedy sa pri počúvaní tohto CD minimálne raz v každej pesničke pousmejem, čo je vzhľadom na prebiehajúcu jeseň dar, za ktorý chcem pánom z Le Payaco poďakovať. Ide nepochybne o jedny z najsvetlejších chvíľ slovenskej hudobnej histórie, tie číslice si zaslúžia vytesať do mramora. Konečne by sme mali aj nejaký nový zmysluplný pamätník.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.