Nikde v Káthmandu nie je o šiestej ráno ulica taká plná, ako pred mojím domom. Niektorí mrmlú mantry a odpočítavajú guľôčky na tibetských ružencoch zvaných maala, iní len ticho kráčajú a niektorí sa rozprávajú. Občas sa zastavia pri stánkoch ponúkajúcich čerstvé cell roti (niečo na spôsob šišky) a mliečny čaj, prehodia pár slov a idú ďalej. Stánky evidentne otvárajú tak skoro len kvôli nim, pútnikom – tak som ich nazvala. Prisťahovala som sa do tejto štvrte len pred dvoma týždňami a vďaka psovi, ktorý vyžaduje skoré ranné prechádzky (inak skočí do postele a začne mi oblizovať tvár), som si všimla tento zvláštny jav. Včera som sa vybrala do protismeru. Na skútri. Videla som im do tvárí, mali v nich vyrovaný výraz, videla som, odkiaľ idú. Idú stále dokola. Obchádzajú kopec. Prí bráne so sochami. Obchádzajú svätý kopec, na ktorom je buddhistická stúpa Swayambhu. Pred siedmou sa medzi mojich pútnikov zamiesia motorkári, ktorí idú do práce, potom o hodinu neskôr autá (tie vlastnia šéfovia motorkárov) a okolo deviatej vymiznú pútnici a ulica je nažive so všetkým, čo k tomu patrí, aj s opicami, ktoré sa medzitým prebrali. Svätá atmosféra zmizne a ostane prašná ulica, plná áut. Je zvykom, že buddhisti krúžia v smere hodinových ručičiek okolo svätyňe. Ale títo nekrúžia okolo stúpy, krúžia okolo celého kopca, po úplne normálnej ulici. A neďaleko od nich, pri najkontaminovanejšej rieke na subkontinente, krúžia obrovské vtáky, ani nie supy, ani orly, a krúžia a krúžia a potom sadnú dole a zjedia odpadky. Okolo rieky ide cesta, ktorá obopína celé Káthmandu, cesta má 27 km, a volá sa Ring road a je plná kruhových objazdov. Ja sa na nich občas zamotám a obídem ich jeden aj trikrát, kým sa zorientujem, kam ísť, zatiaľ čo môj snúbenec sprevádza (výnimočne bezo mňa, vinou mojej zlomenej chrbtovej platničky) trek Okolo Annapurny. Kolečko okolo horského masívu. Neviem, či mi už haraší, ale mám pocit, že všetko sa nejako cyklí. A pútnici, tí jediní krúžia s plným vedomím, vedia, čo robia a prečo a krúživým pohybom roztáčajú modlitebné valčeky. Aj tí, čo chodia okolo Kailashu, aj tí musia vedieť prečo. Desiatky kilometrov v otrasnej nadmorskej výške, a to sa ešte aj švácajú o zem, keď sa klaňajú. Nerozumiem tomuto symbolu – kruhu, ale niečo na ňom evidentne bude. Inak by ho predsa moja mladšia a múdrejšia sestra nemala vytetovaný na krku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.