Ak si myslíte, že Poľsko je krajina kňazov a mníšok, krajinou, kde každý „kochá“ svojho pápeža, ste na omyle. Poľsko sa rýchlo mení a jeho nová tvár sa volá Janusz Palikot. Tento 47-ročný politik pritom v skutočnsti až takou novou tvárou nie je. V parlamente sedí už tretie volebné obdobie, nový je vždy len jeho program. .keď ešte vydával katolícky časopis
V októbrových voľbách dostala Palikotova strana desať percent a občas sa zdalo, že zahraničné médiá hovorili viac o ňom ako o víťaznom Tuskovi či o vodcovi opozície Kaczynskom. Nie je to náhoda. Palikot vie, ako sa v médiách presadiť. Podriadil tomu úplne všetko. Do televízneho štúdia raz na politickú diskusiu doniesol odťatú prasaciu hlavu, inokedy pri kritike polície mával umelým penisom alebo zaujal politickým názorom, že prezidenta Lecha Kaczynského považuje za „burana“. Napokon vytvoril stranu, ktorá nesie jeho meno a presadzuje všetko, pred čím chce väčšina rodičov svoje deti úplne uchrániť.
Palikot je činorodý človek. Rád sa predstavuje, že sa narodil a vyrastal v drevenom dome. K hlasu chudobných má však ďaleko. Jeho otec bol členom komunistickej strany, keď však syna počas mimoriadneho stavu zatkli, zo strany vystúpil. Palikot študoval na katolíckej univerzite v Lubline, aj vo Varšave. Je druhýkrát ženatý a s každou ženou má dve deti. Do politiky mu dvere otvoril jeho úspech v podnikaní. Začal hneď po škole, hneď v roku 1989 ako dvadsaťpäťročný začal vyrábať drevené palety, ktoré predával do západnej Európy. Zbohatol a vždy si našiel nový biznis projekt. Napríklad alkohol. Najskôr vyrábal šumivé víno, keď bola firma na vrchole, predal ju a začal s novou vyrábať vodku. Popri tom rástol v podnikateľských kruhoch a začal si hľadať miesto v politike.
Keď v apríli 2005 zomrel Ján Pavol II., ešte v tom istom mesiaci začal Janusz Palikot vydávať týždenník Ozon. Mal to byť čerstvý vzduch na poľskej mediálnej scéne, ba čo viac, mal sa stať hlavným médiom katolíckej mládeže, ktorej sa hovorí generácia Jána Pavla II. Ozon zaujal. Časopis viedol poľský stĺpčekár .týždňa Grzegorz Górny. Predával okolo 60-tisíc kusov týždenne a vyzeral veľmi podobne ako .týždeň. Palikota to však nebavilo. Ozon tiahol skôr ku konzervatívcom a biznismen Palikot sa cítil lepšie medzi liberálmi. Po roku svoj mediálny biznis skončil. .sadiť, fajčiť, legalizovať
Ani v Tuskovej Občianskej platforme však nenašiel pokoj. Jeho postavenie nebolo nikdy nízke, jeden čas dokonca patril k vedeniu parlamentnej frakcie, Palikot však chcel viac. V roku 2010 pred straníkmi vyhlásil, že sa vzdáva členstva v Platforme a plánuje založiť vlastnú stranu. Veľa šancí mu nedávali, jeho peniaze však stále vzbudzovali rešpekt. Nuž, a otázkou bolo, akú stranu vlastne chce.
V spektre si našiel miesto naľavo od Tuska a osvojil si témy novej ľavice. Svoje odlíšenie začal ešte ako straník v PO. Na zjazde vystúpil v tričku, na ktorom bol slogan „som gej“ a „som z SLD“. Tvrdil, že Platforma by sa mala viac venovať menšinám. Niežeby sa Tusk o to nesnažil, ale Palikotovi sa málilo. A tak sa vyfarbil naružovo sám. Išiel na to pekne priamo. Počas malej mestskej demonštrácie bojujúcej za legalizáciu drog, vystúpil na dodávku, ktorá plnila funkciu pódia a spustil pokrik: „Sadiť! Fajčiť! Lega-li-zo-vať!“ .len cez moju mŕtvolu
Do parlamentu ho však dostal najmä konflikt s cirkvou. V kampani s megafónom v ruke tvrdil, že cirkev do politiky nepatrí a Poľsko treba modernizovať. V jednom klipe zobrazil tučného kňaza v limuzíne, ako sa s niekým telefonicky rozpráva o miliónoch. Keď mu deti na križovatke umyli svetlá, aby si zarobili na zmrzlinu a hranolčeky, kňaz si prepočítal bankovky, deťom však podal obrázok Panny Márie. „Pán Boh zaplať,“ dodal. Smutné dievčatko sa pýta: „A čo teraz?“ Netráp sa, hovorí jej chlapec, „nielen chlebom je človek živý.“
A ďalšia kampaň sa začala hneď po zvolení: Palikot žiada, aby bol zo snemovne odstránený kríž, visiaci nad jednými z dvoch dverí, ktorými sa vstupuje do sály. Prvý prezident po páde komunizmu Lech Walesa mu silácky odkázal, že ten kríž dá dole len cez jeho mŕtvolu. Vedenie Sejmu však už rieši Palikotovu žiadosť, aby bol náboženský symbol z verejného priestranstva odstránený. Vraj sú na to právne dôvody. A preferencie od volieb vzrástli z desiatich na dvanásť percent.
Čo bude Palikot znamenať pre poľskú politiku? Hoci jeho popularita pravdepodobne čoskoro narazí na svoj strop, Palikot toho môže veľa zmeniť. Už dnes zachvátila nášho suseda vlna dlho nevídaného antiklerikalizmu. Navyše medzi štyridsiatimi poslancami, ktorých Palikot dostal do parlamentu, sú rôzne indivíduá. Jedného z nich robí politikom napríklad „len“ to, že podstúpil operáciu sexuálnych orgánov. Vážnejšie však je, že Palikot môže v kultúrnych vojnách nájsť dosť spojencov v SLD aj v Občianskej platforme. Tento muž s ospalým pohľadom a drzími spôsobmi totiž dobre vie: Doba praje ľuďom ako on.
V októbrových voľbách dostala Palikotova strana desať percent a občas sa zdalo, že zahraničné médiá hovorili viac o ňom ako o víťaznom Tuskovi či o vodcovi opozície Kaczynskom. Nie je to náhoda. Palikot vie, ako sa v médiách presadiť. Podriadil tomu úplne všetko. Do televízneho štúdia raz na politickú diskusiu doniesol odťatú prasaciu hlavu, inokedy pri kritike polície mával umelým penisom alebo zaujal politickým názorom, že prezidenta Lecha Kaczynského považuje za „burana“. Napokon vytvoril stranu, ktorá nesie jeho meno a presadzuje všetko, pred čím chce väčšina rodičov svoje deti úplne uchrániť.
Palikot je činorodý človek. Rád sa predstavuje, že sa narodil a vyrastal v drevenom dome. K hlasu chudobných má však ďaleko. Jeho otec bol členom komunistickej strany, keď však syna počas mimoriadneho stavu zatkli, zo strany vystúpil. Palikot študoval na katolíckej univerzite v Lubline, aj vo Varšave. Je druhýkrát ženatý a s každou ženou má dve deti. Do politiky mu dvere otvoril jeho úspech v podnikaní. Začal hneď po škole, hneď v roku 1989 ako dvadsaťpäťročný začal vyrábať drevené palety, ktoré predával do západnej Európy. Zbohatol a vždy si našiel nový biznis projekt. Napríklad alkohol. Najskôr vyrábal šumivé víno, keď bola firma na vrchole, predal ju a začal s novou vyrábať vodku. Popri tom rástol v podnikateľských kruhoch a začal si hľadať miesto v politike.
Keď v apríli 2005 zomrel Ján Pavol II., ešte v tom istom mesiaci začal Janusz Palikot vydávať týždenník Ozon. Mal to byť čerstvý vzduch na poľskej mediálnej scéne, ba čo viac, mal sa stať hlavným médiom katolíckej mládeže, ktorej sa hovorí generácia Jána Pavla II. Ozon zaujal. Časopis viedol poľský stĺpčekár .týždňa Grzegorz Górny. Predával okolo 60-tisíc kusov týždenne a vyzeral veľmi podobne ako .týždeň. Palikota to však nebavilo. Ozon tiahol skôr ku konzervatívcom a biznismen Palikot sa cítil lepšie medzi liberálmi. Po roku svoj mediálny biznis skončil. .sadiť, fajčiť, legalizovať
Ani v Tuskovej Občianskej platforme však nenašiel pokoj. Jeho postavenie nebolo nikdy nízke, jeden čas dokonca patril k vedeniu parlamentnej frakcie, Palikot však chcel viac. V roku 2010 pred straníkmi vyhlásil, že sa vzdáva členstva v Platforme a plánuje založiť vlastnú stranu. Veľa šancí mu nedávali, jeho peniaze však stále vzbudzovali rešpekt. Nuž, a otázkou bolo, akú stranu vlastne chce.
V spektre si našiel miesto naľavo od Tuska a osvojil si témy novej ľavice. Svoje odlíšenie začal ešte ako straník v PO. Na zjazde vystúpil v tričku, na ktorom bol slogan „som gej“ a „som z SLD“. Tvrdil, že Platforma by sa mala viac venovať menšinám. Niežeby sa Tusk o to nesnažil, ale Palikotovi sa málilo. A tak sa vyfarbil naružovo sám. Išiel na to pekne priamo. Počas malej mestskej demonštrácie bojujúcej za legalizáciu drog, vystúpil na dodávku, ktorá plnila funkciu pódia a spustil pokrik: „Sadiť! Fajčiť! Lega-li-zo-vať!“ .len cez moju mŕtvolu
Do parlamentu ho však dostal najmä konflikt s cirkvou. V kampani s megafónom v ruke tvrdil, že cirkev do politiky nepatrí a Poľsko treba modernizovať. V jednom klipe zobrazil tučného kňaza v limuzíne, ako sa s niekým telefonicky rozpráva o miliónoch. Keď mu deti na križovatke umyli svetlá, aby si zarobili na zmrzlinu a hranolčeky, kňaz si prepočítal bankovky, deťom však podal obrázok Panny Márie. „Pán Boh zaplať,“ dodal. Smutné dievčatko sa pýta: „A čo teraz?“ Netráp sa, hovorí jej chlapec, „nielen chlebom je človek živý.“
A ďalšia kampaň sa začala hneď po zvolení: Palikot žiada, aby bol zo snemovne odstránený kríž, visiaci nad jednými z dvoch dverí, ktorými sa vstupuje do sály. Prvý prezident po páde komunizmu Lech Walesa mu silácky odkázal, že ten kríž dá dole len cez jeho mŕtvolu. Vedenie Sejmu však už rieši Palikotovu žiadosť, aby bol náboženský symbol z verejného priestranstva odstránený. Vraj sú na to právne dôvody. A preferencie od volieb vzrástli z desiatich na dvanásť percent.
Čo bude Palikot znamenať pre poľskú politiku? Hoci jeho popularita pravdepodobne čoskoro narazí na svoj strop, Palikot toho môže veľa zmeniť. Už dnes zachvátila nášho suseda vlna dlho nevídaného antiklerikalizmu. Navyše medzi štyridsiatimi poslancami, ktorých Palikot dostal do parlamentu, sú rôzne indivíduá. Jedného z nich robí politikom napríklad „len“ to, že podstúpil operáciu sexuálnych orgánov. Vážnejšie však je, že Palikot môže v kultúrnych vojnách nájsť dosť spojencov v SLD aj v Občianskej platforme. Tento muž s ospalým pohľadom a drzími spôsobmi totiž dobre vie: Doba praje ľuďom ako on.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.