Všetky sú pre mňa geniálne, ale ktorý je naj? V duchu som preklikával medzi nimi, keď sa mi v hlave zrazu rozjasnilo. Prvý album Le Payaco. Album, ku ktorému ako bonus pre moju stlttv a mdb priraďujem skladbu Šarm a štýl zo štvorky Payaco Všetko sa dá zjesť.
Le Payaco – titulná skladba tróni v odkazovači môjho faxotelefónu, ale s mierne upraveným textom – „Dobrý večer priatelia, vybehnime na polia, čaká vás – odkazovač ba aj fax...“. Album je geniálny svojou jednoduchosťou, priamočiarosťou a komplexnosťou – poctivá hudba s fantastickými textami a jasnými aranžmánmi. A nad celým albumom sa vinie stopa tajomna, ktoré vyrába tú nenapodobiteľnú atmosféru, ktorá ma láka sa k tomuto dielu už dvanásť rokov pravidelne vracať. Keďže slovami neviem zacitovať hudbu, citujem aspoň niektoré fascinujúce úryvky z textov:
„Hrajme, čo to dá, nech dobrá úroda tu po nás ostáva aj pre iných ľudí / učiť sa rýchlo s časom súložiť, miesto na zemi, kde sa nedá žiť, rieka, čo sa v nej tečie do mora, až budem tam, tak ti možno zavolám, si osol, si osol, si osol si slzami život / stratil som sa v tmavom sade, žil by som ďalej, no neviem kade, keď už svoje málo poznám, má celkom nevšímavú tvár / sedím v kafé galéria, netrápi ma prízemná matéria / všade samé záveje, ani oheň nehreje, iba tvoj amulet, čo na hrudi nosím / len sa tak pozerám a nič nehovorím, so všetkým súhlasím, veď stále máme čas“.
A na záver časť skladby, z ktorej tento výsek by som si asi prial pustiť pri rozlúčke: „priatelia na pohreb zablúdia, poplačú a trochu posmútia, krásny zbohom sa maj svet, ja už musím odletieť, tak pááá...“
Bedly, vlastným menom Martin Beďatš, je gitarista skupiny Bez ladu a skladu, architekt, autor „bábätiek" v logu Pohody a autor knihy Zápas, ktorá vyšla v lete vo vydavateľstve Artforum.
Le Payaco – titulná skladba tróni v odkazovači môjho faxotelefónu, ale s mierne upraveným textom – „Dobrý večer priatelia, vybehnime na polia, čaká vás – odkazovač ba aj fax...“. Album je geniálny svojou jednoduchosťou, priamočiarosťou a komplexnosťou – poctivá hudba s fantastickými textami a jasnými aranžmánmi. A nad celým albumom sa vinie stopa tajomna, ktoré vyrába tú nenapodobiteľnú atmosféru, ktorá ma láka sa k tomuto dielu už dvanásť rokov pravidelne vracať. Keďže slovami neviem zacitovať hudbu, citujem aspoň niektoré fascinujúce úryvky z textov:
„Hrajme, čo to dá, nech dobrá úroda tu po nás ostáva aj pre iných ľudí / učiť sa rýchlo s časom súložiť, miesto na zemi, kde sa nedá žiť, rieka, čo sa v nej tečie do mora, až budem tam, tak ti možno zavolám, si osol, si osol, si osol si slzami život / stratil som sa v tmavom sade, žil by som ďalej, no neviem kade, keď už svoje málo poznám, má celkom nevšímavú tvár / sedím v kafé galéria, netrápi ma prízemná matéria / všade samé záveje, ani oheň nehreje, iba tvoj amulet, čo na hrudi nosím / len sa tak pozerám a nič nehovorím, so všetkým súhlasím, veď stále máme čas“.
A na záver časť skladby, z ktorej tento výsek by som si asi prial pustiť pri rozlúčke: „priatelia na pohreb zablúdia, poplačú a trochu posmútia, krásny zbohom sa maj svet, ja už musím odletieť, tak pááá...“
Bedly, vlastným menom Martin Beďatš, je gitarista skupiny Bez ladu a skladu, architekt, autor „bábätiek" v logu Pohody a autor knihy Zápas, ktorá vyšla v lete vo vydavateľstve Artforum.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.