Stretneme sa v Sunset Parku

Miles Heller sa venuje fotografovaniu vecí, ktoré po sebe zanechali rodiny, nútené opustiť svoje domy. Tých je veľa – je jeseň roku 2008, hypotekárna bublina už praskla, Obama je zvolený za prezidenta (hoci ešte nenastúpil do úradu). Bing Nathan je trochu ťarbavý, ale zásadový hippie, ktorý sa živí opravovaním starých vecí a vo voľnom čase hrá v undergroundovej kapele. Ellen Briceová je mladá žena, ktorá nenachádza naplnenie vo vzťahoch, chce byť výtvarníčka, no pracuje v realitnej kancelárii. Alice Bergstromová žije v komplikovanom vzťahu s neúspešným spisovateľom, píše dizertačnú prácu o optimistickom povojnovom filme Najlepšie roky nášho života a prácou v PEN centre sa snaží pomôcť prenasledovaným čínskym spisovateľom. Morris Heller je Milesov otec a majiteľ nezávislého, ekonomickou krízou drveného vydavateľstva. Mary-Lee Swannová je Milesova matka, úspešná herečka, ktorá prichádza na Broadway skúšať Beckettovu hru Šťastné dni (to je tá, kde vystupuje len jedna, najprv po pás, neskôr po krk v piesku zahrabaná herečka rozprávajúca v literárnych alúziách o radosti a nádeji).
Na začiatku románu žije Miles na Floride. „Má dvadsaťosem rokov a pokiaľ vie, nemá nijaké ambície. Nemá nijaké nutkavé túžby, nemá jasnú predstavu o tom, ako by si mohol budovať solídnu budúcnosť." V parku sa stretáva s mladučkou, ešte neplnoletou Pilar Sanchezovou. Obaja tam čírou náhodou čítajú tú istú knihu – Veľkého Gatsbyho. Napriek svojej mladosti a zložitej rodinnej situácii (rodičia zahynuli pri autonehode, žije s tromi sestrami) je Pilar mimoriadne sčítaná, intelektuálne nadaná, skromná a poctivá. Vzhľadom na komplikované okolnosti musí Miles utiecť z Floridy do New Yorku. Preto sa spojí so starým priateľom Bingom. Ten v centre Brooklynu, kúsok od Greenwoodskeho cintorína, v Sunset Parku objavil opustený dom, v ktorom z nejakého dôvodu mesto zabudlo vypnúť vodu a elektrinu. Bing, Ellen a Alice sa do tohto pustnúceho domu nasťahovali. Miles sa k nim pridá. V Sunset Parku, v „Parku zapadajúceho slnka", z ktorého je pekný výhľad na cintorín a chátrajúcu industriálnu zónu, v dome, z ktorého ich kedykoľvek môžu násilne vysťahovať, sa snažia vytvoriť bezpečný úkryt pred komplikovaným svetom, v ktorom sa tak ťažko orientujú. Už to nie sú deti kvetov s hlavami plnými ideálov. Nevytvárajú komúnu a nechcú zmeniť svet. Stačí im trochu lásky, trochu sily, potrebnej na to, aby prežili ďalší deň.
Paul Auster svoj šestnásty román skonštruoval majstrovsky – nemožno si nevšimnúť viacnásobnú symetriu postáv, prudké kontrasty, symbolmi nabité miesta či záblesk nádeje v postave mladej Pilar. Svoj príbeh rozpráva akoby s odstupom, do vnútra postáv sa vnára, len pokiaľ je to nutné z hľadiska logiky ich konania, viac ako psychologické hĺbky ho zaujíma to, čo sa medzi nimi deje. Pred zdanlivo pevným, zrozumiteľným a bezpečným svetom sa ukrývajú v neistote nelegálneho squatu. Neprejavujú si lásku veľkými gestami, len vedľa seba a niekedy aj spolu žijú.
Slovenské vydanie knihy si zasluhuje ešte tri poznámky. V prvom rade kniha vychádza na Slovensku ani nie rok po vydaní originálu v USA. Druhá vec sa týka prekladu Vladislava Gálisa: je totiž výborný, prekladateľ svojmu autorovi rozumie, ako to dokázal už pri Brooklynských fraškách či v Putovaní v skriptóriu. No a nakoniec grafická úprava knihy (Janka a Palo Bálikovci), ktorá vyčnieva nielen zo slovenskej knižnej produkcie (čo by nebolo zase až také veľké umenie), ale zaujme aj medzi (nielen graficky) atraktívnymi knihami z vydavateľstva Artforum. Paul Auster: Sunset Park, preklad Vladislav Gális, Artforum, 2011.