Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Naozaj chceme počuť pravdu do očí?

.michal Patarák ..ako je to (s)právne .spoločnosť

Naša každodenná komunikácia sa zakladá na neviditeľných pravidlách, ktoré pôsobia podvratne na to, čo je vyslovené či oficiálne. Napriek tomu sa bez nich nedokážeme zaobísť.

Keď nám susedia zatelefonovali, že nám vytiekla práčka, trávili sme s rodinou dovolenku v Krupine, len pár desiatok kilometrov od domova. Dohodli sme sa na operatívnom postupe a po hodine sused opäť zavolal, aby nás oboznámil s novinkami a opatreniami, ktoré urobil. Na moju priamu otázku, či mám prísť osobne, povedal, že určite nie, že to zvládne a horšie to už nebude. On by sa kvôli tomu vraj z dovolenky nevracal. Lenže, povedal som si, to sa tak vraví. Sused zo zdvorilosti povedal, čo povedať musel, pretože mu to kázala medziľudská slušnosť, ktorá často rozpráva za nás. A tak som sadol do auta a onedlho sa osobne ocitol pri našej práčke.

Na ďalší deň sa u suseda, ktorý býva pod nami, objavila škvrna na plafóne. Chcel som sa s ním dohodnúť na vyrovnaní škôd. Trval však na tom, že žiadnu ujmu neutrpel, pretože aj tak mal už dávno vymaľovať, a teraz som mu iba otvoril príležitosť na to, aby to naozaj urobil. Nevedel som, či to zas nehovorí nejaká automatická slušnosť v ňom, a tak sme zohrali kolotoč, v ktorom som ja ponúkal náhradu škody a on zas tvrdil, že je to všetko v poriadku. Napokon som to nechal tak, ale dodnes neviem, či by mu dobre nepadlo niečo iné.

rituály a slovné hry

Slavoj Žižek v tejto súvislosti hovorí o metapravidlách.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite