Zelené koberce už nie sú len okrasou rodinných domov a parkov, ale presúvajú sa aj na námestia a verejné priestranstvá. Namiesto nekonečných prehriatych betónových plôch, ktoré v lete vyháňajú ľudí z mesta, verejné priestory ožívajú trávnikmi. Behajú po nich deti, mladí rozložia deky, oči starších si oddýchnu pri pohľade na zeleň. Stále sa však nájdu aj takí, čo trávniky považujú za nedotknuteľné, tabuľka „Zákaz chodenia po tráve“ je každému z nás známa. Ako to teda s trávnikmi je? Môžeme po tráve chodiť? Čo ju môže naozaj poškodiť? Ako sa o trávnik starať, aby bol krajší ako susedov?
okrasný verzus úžitkový
Nenechajte sa nachytať, okrasný trávnik neznamená jeho vykrojenie do oblúka a ozdobenie obrubníkom. Naozajstný okrasný trávnik má jemnejší povrch s výraznou zelenou farbou. Je tvorený špeciálne vyšľachtenými odrodami tráv s úzkymi listami, pri ktorých šírka listu nepresahuje 0,5 cm (kostravy a psinčeky). Tieto trávy neznášajú intenzívne zaťažovanie. Chodenie po nich zanecháva viditeľné stopy, preto naozaj pri okrasných trávnatých plochách platí zákaz vstupu na trávnik. Hoci pohľad na tento hustý zelený koberec je naozaj potešením a mohol by skrášliť nejedno verejné priestranstvo, bežne sa nepoužíva. Jeho údržba je totiž časovo aj finančne náročná. Napríklad kosiť sa musí minimálne dvakrát do týždňa, aby sa zabránilo prerastaniu drsnejších tráv. Okrasný trávnik plní výhradne estetickú a dekoratívnu funkciu a zdobí okolie významných budov a reprezentatívnych sídiel. Naproti tomu úžitkový trávnik výborne zvláda bežnú záťaž, ale aj intenzívne športy, a obyčajne sa cez noc zregeneruje. Takéto trávniky dokonca potrebujú pravidelné ušliapavanie a keby neboli namáhané, tráva by išla do kvetu. Úžitkový trávnik je zložený zo zmesi širokolistých a trsovitých tráv (lipnice, mätonohy, hrebienky a timotejky), ktoré sa vlastnosťami dopĺňajú. Niektoré lepšie znášajú sucho, iné sa rýchlejšie rozmnožujú odnožovaním, dopĺňajú sa aj farebne a tvarovo. Práve rýchle rozrastanie má za následok rýchlu regeneráciu trávnatej plochy. Na druhej strane nepríjemným sprievodným javom je nutnosť častého kosenia najmä v jarných mesiacoch.
čo môže trávnik naozaj poškodiť?
Pravidelne kosený a udržiavaný trávnik „ľudské závažie“ bez problémov znesie. Poškodiť ho však môžu iné faktory. Málo alebo veľa vlahy, nedostatok živín, ale aj sneh a silné mrazy. Aktuálne, pri vysokých letných teplotách sa bez potrebného zavlažovania netvoria nové korene, trávnik nerastie a vysychá. Naopak, premočený trávnik žltne, lebo korene nedýchajú. Žltnúť však môže aj z nedostatku dusíka, vtedy je potrebné trávnik prihnojiť. Dajte si pozor aj na tupé nože na kosačke, tie trávu trhajú. Zákaz vstupu na trávnik platí pri čerstvo vysiatom trávniku alebo nedávno položenom trávnatom koberci, nadmernej záťaži sa vyvarujte aj pri daždivom počasí. Na tráve sa môže podpísať aj zima, preto sa pri posledných jarných mrazoch trávnik valcuje a po dlhotrvajúcej snehovej prikrývke sa robí postrek proti plesniam a vertikulácia.
nič nepohnojím, ak polejem a pokosím
Keď počujem majiteľov väčších pozemkov povedať: „Vysejem tam trávnik, nech s tým nemám toľko roboty“, len sa pousmejem. Tento výrok platí iba vtedy, ak si zároveň zabezpečíte aj nejakú ovečku, ktorá vám bude trávu spásať. Inak sa pripravte na každotýždňové kosenie, pravidelné zavlažovanie, opakované hnojenie a do vášho slovníka zaraďte aj slová ako vertikulácia a aerifikácia. Tohoročná suchá sezóna je záťažová aj pre úžitkové trávniky a vyžaduje si pravidelné zavlažovanie. Najlepší čas na polievanie je buď skoro ráno alebo neskôr večer. Počas dňa môže voda trávu spáliť, zvýši sa jej odparovanie, a ani sa nemusí dostať ku koreňom. Polievanie ručné, resp. s použitím hadice, dvakrát denne je naozaj „makačka“ a neúnavným pomocníkom sú automatické závlahy. Odporúčam myslieť na ne ešte predtým, ako vysejete alebo uložíte trávnik. Ak vám financie nedovoľujú zabezpečiť zavlažovací systém pre celú záhradu, efektívnym riešením je položenie hlavných rozvodových hadíc. Je to minimálna investícia, ale ušetríte tým čas a peniaze v budúcnosti, keď nebudete musieť prekopávať už vyrastený trávnik. Najpravidelnejší zásah do trávnika je kosenie. Nejde však len o zachovanie určitej výšky, obmedzujeme ním aj výskyt burín a udržiavame hustotu. Výška kosenia závisí od ročného obdobia a typu využívania trávnika. Napríklad v lete ho nechávame vyšší, aby nedochádzalo k rýchlemu odparovaniu vody. Všeobecne však platí, že pri kosení sa trávnik skracuje o jednu tretinu svojej výšky. Pri pravidelnom kosení a vyvážaní pokosenej hmoty odoberáme trávniku živiny, ktoré sa musia doplniť. Zo širokého sortimentu dostupných hnojív je najbežnejšie granulované minerálne hnojivo. Môže mať dlhodobý účinok s postupným uvoľňovaním živín a aplikuje sa 1–3 krát do roka, alebo krátkodobejšie s použitím aj 5 krát za sezónu. Obsahuje tri základné prvky: dusík – pre lepší rast listov, fosfor – pre zlepšenie rastu koreňov a draslík – pre lepšie vyzretie pletív a odolnosť voči chorobám. Rôzne sezónne hnojivá tiež obsahujú zvýšený obsah stopových prvkov ako sú horčík, mangán, zinok alebo bór. Pri aplikácii hnojiva je veľmi dôležité rovnomerné rozhodenie. Ideálne je hnojiť pred dažďom alebo po hnojení dobre poliať, aby sa hnojivá rýchlo rozpustili a dostali ku koreňom.
pre priaznivcov eko a bio
Ak ste zástancovia ekologického hospodárstva a chcete sa vyhnúť priemyselne vyrobeným hnojivám, mám pre vás dobrú správu. Môžete hnojiť trávnatým mulčom. Získate ho jednoducho – kosením mulčovacou kosačkou. Táto kosačka trávu rozseká na drobné kúsky, ktoré sa rovnomerne rozhodia späť na trávnik. Tam sa rozložia a pôsobia ako hnojivo. Kosenie s mulčovaním je nielen najekologickejší, ale aj najmenej nákladný spôsob údržby trávnika. Znížite si náklady o nákup hnojiva a dokonca ani nemusíte odvážať bio odpad. Na ťažších, ílovitých pôdach a utlačených trávnikoch (napríklad futbalové ihriská) má tráva obmedzený prísun vzduchu ku koreňom a zaostáva v raste. Spôsob, ako jej pomôcť, je aerifikácia, teda prevzdušnenie. Robí sa dutými hrotmi, ktoré z trávnika povyťahujú malé valčeky s priemerom približne 1 cm a s dĺžkou závislou od hĺbky prevzdušnenia (cca 5–10 cm). Tieto sa môžu buď odstrániť (pri ťažkých pôdach) alebo rozdrobiť a ponechať na trávniku. Obyčajne sa vzniknuté diery zasypú jemným kremičitým pieskom. Po aerifikácii sa zlepší okrem prístupu vzduchu aj prísun vody a živín ku koreňom a tráva môže prekoreniť hlbšie.
plán na jeseň
Po lete je trávnik plný suchých zvyškov trávy po kosení a vysušený od horúčav. Zároveň so znižovaním teplôt a zvyšovaním vlhkosti sa začína rozširovať mach. Preto na jeseň robíme vertikuláciu (vertikutáciu), t. j. vertikálne prerezávame mačinu – vrchnú časť trávnika. Odstraňujú sa ňou suché časti, mach a buriny a podporuje sa odnožovanie tráv. Trávnik lepšie prijíma vodu a hnojivá, pri dosievaní trávnika sa semená lepšie ujmú. Používame na to špeciálny stroj – vertikulátor a pri malých plochách robíme prerezávanie ručne, špeciálnymi ostrými hrabľami. Po vertikulácii môžete trávnik aj pohnojiť jesenným hnojivom. Nie je to marketingový výmysel výrobcov, jesenné hnojivá majú vyšší obsah horčíka, ktorý podporuje rast koreňov. Hnojivo zlepší prezimovanie a odolnosť trávnika proti hubovým chorobám. Tieto jednoduché kroky vám zabezpečia pekný a zdravý trávnatý porast na budúcu jar.Nenechajte sa odradiť množstvom práce pri starostlivosti o trávnik a zažeňte myšlienky na jeho výmenu za väčšiu terasu či druhé miesto na parkovanie. Veď pohľad na zelenú upokojuje, tráva ochladzuje a behanie za kosačkou je nielen pohybová aktivita, pracovná terapia, ale aj spôsob, ako si vyčistiť hlavu. A ten pocit, prejsť sa ráno naboso po orosenej tráve, vám žiadna terasa nenahradí.
Autor je odborník v oblasti záhradníctva. Venuje sa návrhom, realizáciám a údržbám záhrad.