Paradoxne na úspornejších autách jazdíme viac a s úspornejšími svietidlami viac svietime. Celková spotreba tak rastie. Pokiaľ však nie je cena energie zanedbateľná, ako to bolo v čase lacnej ropy a plynu zo Sovietskeho zväzu, každý rozumný hospodár sa snaží byť efektívny a úsporný. Preto zatvárame regulačné ventily, zatepľujeme, šetríme teplou vodou či jazdíme menej. Plánovači šťastných zajtrajškov z Bruselu nám však neveria a vymýšľajú na nás smernice. Budovy tvoria veľkú časť spotreby energie, a tak sa celkom logicky snahy o úspory uberajú týmto smerom. Pritom dnešné budovy sú z moderných stavebných materiálov a majú okná z izolačného dvojskla. Sú teda omnoho úspornejšie ako kedysi. Dodávatelia tepla pre domy na našich sídliskách to môžu potvrdiť. Súčasná spotreba v zateplených panelákoch s hydraulicky vyváženou vykurovacou sústavou, kde si môžu vlastníci sami regulovať spotrebu, je často aj o 40 percent nižšia. No nespôsobil to akčný plán energetickej efektívnosti, ale nárast ceny energie. Jednoducho, šetriť sa už oplatí. Napriek tomu nemôžeme ostať bez regulácie.
certifikáty
Energetickú certifikáciu budov u nás nariaďuje zákon, ktorý priniesli smernice EÚ. Na základe certifikátu sa má posúdiť, či budova spĺňa požiadavky na energetickú hospodárnosť. Najprv sa musí vypočítať normovaná potreba energie danej budovy, a výsledný údaj sa potom podelí mernou plochou budovy. Výsledok v kilowatthodinách na štvorcový meter sa potom zaradí do energetickej triedy od A po G. Trieda A ako „veľmi úsporná budova“ je najlepšia, trieda G ako „plytvajúca budova“ zase najhoršia. Z certifikátov vydaných v roku 2012 bolo iba 4,9 percenta v triede A, až 63,7 percenta v triede B a 25,3 percenta v triede C. Pri spotrebe energie v budove najviac záleží na tom, z čoho bola postavená. Môžete mať akokoľvek moderný kotol so solárnym systémom, ak má dom deravé okná a múry zo všetkého možného, nepomôžete si. Ale toto majiteľ domu dobre vie aj bez certifikátu. Faktúra za dodávku paliva nepustí. Pri nových stavbách už investor, samozrejme, nebude požadovať od projektanta návrh stavebných materiálov, ktoré sa používali pred tridsiatimi rokmi a viedli by k plytvaniu s energiou. Napriek tomu je v stupni projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie zákonný predpis vypracovať energetické hodnotenie stavby. Projektant – autorizovaný stavebný inžinier – musí výpočtom potvrdiť, že navrhnutý obvodový plášť, strecha či okná spĺňajú požiadavky na tepelnoizolačné vlastnosti. Tento výpočet sa robí, ešte kým je stavba len na papieri. Ten istý výpočet je potom investor nútený si zaplatiť ešte raz pri kolaudácii budovy, a tentoraz u oprávnenej osoby na energetickú certifikáciu. A nielen jednej: vykurovanie počíta iná oprávnená osoba ako stavebnú časť, iná oprávnená osoba počíta elektrinu na osvetlenie, iná zas elektrinu na vetranie a chladenie. Každá osoba ma svoju okrúhlu pečiatku a samostatný list v osemstranovom certifikáte. Platí to investor. Ak chce byť hodnotiteľ poctivý, cena takejto práce nie je malá. Pri existujúcich budovách sa pritom nedozvieme nič nové, údaje o ich skutočnej spotrebe sa dajú ľahko zistiť z dodávateľských faktúr. Pri plánovaných budovách napríklad potrebu paliva na vykurovanie už aj tak vypočítal projektant v projekte vykurovania. Takže v certifikáte ide len o opakovaný prepočet, ale inou osobou, a nie s použitím skutočných klimatických podmienok, kde sa stavba bude nachádzať, ale tzv. normovaných, ktoré sú jednotné pre celé Slovensko. Celý proces by sa pritom mohol zjednodušiť tak, že by sa po určitom čase prevádzky budovy jednoducho podelili reálne namerané hodnoty spotreby energie mernou plochou s prípadnou korekciou podľa miestnych klimatických podmienok a podľa využitia budovy. A bola by aj smernica celá, aj investor sýty.
20-20-20
Prečo vlastne celý tento proces? Lebo je tu európsky cieľ zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie na 20 percent a ušetriť 20 percent energie do roku 2020. Pekne znejúci cieľ „20-20-20“ zrejme vychádza viac z numerológie, než z reality. Doterajšie skúsenosti ukazujú, že život sa uberá iným smerom. V certifikácii o zaradení do energetickej triedy doteraz rozhodovala hodnota energie dodanej do budovy. Napríklad koľko tepla je potrebné do budovy dodať, aby sme v zime udržali vnútornú teplotu 20 °C. Koľko elektriny treba dodať, aby sa udržala požadovaná úroveň osvetlenia. Podľa novej vyhlášky však pribudol na titulnej strane certifikátu ešte jeden stĺpec, ktorý zaraďuje budovu do energetickej triedy podľa potreby primárnej energie. Primárna energia je energia v tej forme, v akej sa vyskytuje voľne v prírode. Napríklad ropa, uhlie, vietor alebo biomasa. Rozhodujúce je po novom zaradenie podľa primárnej energie. Na tom by nebolo nič čudné, keby sa z roka na rok nezmenili koeficienty, podľa ktorých sa počíta primárna energia z dodanej. A tak jeden rok môžete bývať v paneláku, ktorý je v triede C, a budúci rok má váš dom už kategóriu A. Pritom ste sa vôbec nesťahovali. Novinkou je aj povinnosť uviesť v reklame pri ponuke na predaj alebo prenájom budovy ukazovateľ integrovanej energetickej hospodárnosti budovy z energetického certifikátu. Čo sa stane, ak poslúchnete volanie po návrate k prírode? Teda, keď sa odsťahujete do kamennej jaskyne, uprostred si rozložíte ohnisko s drevenými polienkami, a príslušný kontrolný orgán bude žiadať certifikát? Žiadne strachy. Jaskyňa je síce z kameňa, z toho úplne najhoršieho materiálu z hľadiska tepelnoizolačných vlastností, fučí do nej z každej strany, a teda aj energetická trieda podľa dodanej energie bude tá najhoršia. Avšak drevené polienka sú obnoviteľný zdroj, takže po použití príslušného koeficientu pre biomasu zrazu v pravom stĺpci na titule certifikátu svieti Áčko. Pavel Ivanovič Čičikov by to lepšie nevymyslel!
Autor pracuje v tepelnej energetike.