S radosťou som sa pustila do jarného rituálu nahrádzania zimných vecí letnými. Kúpila som si na to vákuové vrecia a tešila sa, ako sa mi objemné zimné bundy a kabáty scvrknú pre očami. A potom som už otvárala škatule, triedila, prala, vešala, balila, zatvárala škatule. Zrazu som mala pocit, že ma všetky tie veci nekonečne zaťažujú. Koľko času trávim upratovaním skríň a triedením vecí, dokola opakovanou riekankou: malé, veľké, na neskôr, predám, darujem, zahodím? Koľko peňazí (a aj času) miniem na nakupovanie? Ak by som tento čas a peniaze využila inak, bola by som šťastnejšia.
mám dosť!
Napriek tomu, že počet vecí v našich domácnostiach presahuje naše potreby, stále nám niečo chýba. Ten zoznam na chladničke – Vybaviť- kúpiť – sa po vyškrtaní znovu zaplní. Sieť proti komárom na dvere na dvor, zlaté kávové lyžičky, gril (s troma otáznikmi). Nemáme pocit spokojnosti a naplnenia. John Naish, autor knihy Enough: Breaking free from the world of more (v preklade Dosť – Únik zo sveta viac), hovorí, že za všetko môže zadný mozog, vyvinutý pred 120 000 až 200 000 rokmi a náš inštinkt lovca a zberača. Ten nás núti neustále napredovať a usilovať sa o viac jedla, vyšší status, lepšie bývanie, prežitie. Potrebujeme zarobiť viac peňazí, a teda viac pracovať, aby sme si mohli dopriať viac vecí, ktoré, ruku na srdce, naozaj nie sú nevyhnutné pre život. Naish upozorňuje, že v dnešnej dobe dostatku by sme sa mali vedieť naprogramovať z „potrebujem viac“ na „už mám dosť“. Jeho kniha nehovorí len o tom, ako zastaviť túžbu po nových veciach, ale aj ako moderovať potrebu vstrebávať valiace sa informáciách, zbaviť sa prejedania, zvládať priveľa možností. Povedať si dosť tak nakoniec prinesie do nášho života viac – viac času na záľuby, blízkych, samotu, možnosť robiť to, čo nás baví, a nie to, za čo sme viac platení. A od slova dosť je to už len krôčik k minimalizmu.
minimalizmus - maximálne zbavenie sa vecí
Minimalisti sa zbavujú všetkého, čo je nepotrebné a neprináša hodnotu do ich života a snažia sa získať viac času, energie a zdrojov, ktoré by mohli využiť na veci, čo hodnotu pridávajú. Cestovateľ Colin Wright vlastní približne 60 vecí, ktoré sa zmestia do jeho batohu. Ich fotky môžete nájsť na jeho blogu exilelifestyle.com, kde tiež môžete hlasovať, do ktorej krajiny sa má na ďalšie 4 mesiace presťahovať. O tom, ako sa dá žiť s minimom vecí, vám porozpráva Tomáš Gríger na jeho fotoblogu viamalina.com. Tomáš sa jedného dňa vykašľal na prácu v korporátnom sektore v Londýne, stal sa sám sebe pánom a pustil sa na dlhé cesty na svojej červenej Vespe. Minimalizmus však nie je len životný štýl cestovateľov a slobodných bezdetných mužov. Medzi 25 najlepších blogov roku 2010 menovaných americkým časopisom TIME patrí aj stránka zenhabits.net otca šiestich detí Lea Babautu, ktorá má 260 000 podporovateľov. Zaujímavé a inšpiratívne rady, ako žiť lacnejší, plnohodnotnejší a zdravší život ponúka aj jeho stránka mnmlist.com.
ako sa dopracovať k menej veciam
Oveľa ľahšie päť vecí nakúpime ako päť vyhodíme. Pritom stačí len otvoriť skriňu a identifikovať to, čo sme nepoužili dlhšie ako jeden rok. Tie veci sú tam. Vidím ich. A stále si myslím, že ešte budú na niečo dobré. Zaujímavý nápad a pokus opisujú autori a minimalisti Ryan a Joshua na ich stránke theminimalists.com. Ako prvý krok na ceste k minimalismu sa Ryan rozhodol zbaviť sa vecí, ktoré nepotrebuje. Vypratal byt a všetko zbalil do škatúľ. Každý deň si potom vybalil len tie veci, ktoré potreboval. Na desiaty deň už nevybalil nič. Mal všetko, čo potreboval pre život. Jeho byt bol však stále plný škatúľ a Ryan tieto nepotrebné veci predal alebo daroval, zvyšok zahodil. Nechávam sa inšpirovať a začínam modifikovaný skriňový experiment. Všetky veci odkladám do jednej poličky, veci na vešiakoch presuniem na jednu stranu skrine, a tie, čo po dvoch mesiacoch policu a vyhradenú stranu skrine neopustia, darujem alebo vyhodím. Minimalisti ďalej radia vyhodiť časopisy, knihy, čo nemienime čítať alebo sa k nim už veľmi pravdepodobne nevrátime, nechať si len nevyhnutý počet kancelárskych potrieb, zbaviť sa papiera a potrebné alebo spomienkové veci uchovávať digitálne. Svoju zásuvku s netriedenými, ale určite „veľmi potrebnými vecami“ celú zbaliť do škatule a ak z nej do 30 dní nič nepotrebujeme, celú vyhodiť. Pustiť sa do odpratávania jednotlivých plôch v byte postupne (napríklad začať kuchynskou linkou), pýtať sa, či je daná vec potrebná a ak áno, nájsť jej miesto. Ak nie, vyhodiť. Tiež píšu o tom, ako si upratať v počítači, že dokumenty, fotky a videá je lepšie uchovávať napríklad na Dropboxe a nezapratávať svoj mobil aplikáciami. Jedna z najdôležitejších zásad minimalistov však je nepodľahnúť nákupnej horúčke a nekupovať, čo naozaj, ale naozaj nepotrebujeme.
a čo radosť a šťastie plynúce z konzumu?
Na veľké potešenie všetkých, čo by sa nechceli vzdať radosti z nákupov, existuje vedecký dôkaz, že za peniaze si môžeme kúpiť šťastie. Vo svojej knihe Happy Money: The Science of Smarter Spending (v preklade Šťastné peniaze: Umenie rozumne míňať) Michael Norton a Elizabeth Dunn svoje zistenie, že peniaze môžu zmeniť to, ako sa cítime, dokladujú sériou experimentov. Hovoria, že nezáleží, koľko peňazí máme, ale ako s nimi narábame. Ak teda chceme svojimi peniazmi dosiahnuť šťastie, máme sa sústrediť na tzv. prosociálne míňanie. Jednoducho povedané, ak máme peniaze navyše, miňme ich na druhých! Nemusí ísť o veľké peniaze na prehnané darčeky. Stačí sem-tam kúpiť keksíky kolegom do kancelárie, pozvať sestru na kávu a koláč, poslať mame kyticu k narodeninám, v papiernictve okrem farbičiek pre svoje dieťa kúpiť ešte jedny pre toho chlapčeka zo škôlky, ktorý sa nemá až tak dobre. Vysvetlenie je, že na veci, ktoré si kúpime pre seba, rýchlo zabúdame, ale ak použijeme peniaze pre druhých, máme zo seba lepší pocit a zároveň budujeme vzájomné vzťahy. Podľa výskumu súšťastnejší aj ľudia, ktorí prispievajú na charitu. Transparentne podporovať dobrú vec nikdy nebolo jednoduchšie a ani lacnejšie. Už aj na Slovensku máme niekoľko darcovských portálov (dobryanjel.sk, dobrakrajina.sk, ludialudom.sk), prostredníctvom ktorých si môžete vybrať konkrétny príbeh človeka alebo sympatický projekt a podporiť ho hoci aj jediným eurom. Ak však trváme na to, že si chceme kúpiť niečo pre seba a zároveň nechceme zapratať svoj práve pretriedený byt novými vecami, kúpme si zážitok. Masáž, výlet, víkend, netradičnú večeru, divadlo, kino... Oproti materiálnym veciam, na ktoré si rýchlo zvykneme, spomienky na zakúpené zážitky nás opätovne „obšťastnia“ vždy, keď si ich pripomenieme. O to viac, ak ide o spoločné zážitky s blízkymi, na ktoré môžeme spolu spomínať.Minimalista zo mňa asi nebude. Som schopná naveky archivovať obal zo žuvačky, čo som dostala v osmičke od spolužiaka, do ktorého som bola zaľúbená v piatej triede. S úsmevom na tvári a ľahkou nostalgiou sa prehrabávam starými fotkami, pohľadnicami, z tajnej otváracej stoličky vyberám denníky zo strednej. Celkom nenostalgicky mi k tomu z rádia hrá Vec a jeho aktuálne "sú v nich kúsky mňa, kúsky života, mám tie kúsky rád”. Úplne to sedí na zbierku mojich mliečnych zubov ukrytých v škatuľke od lentiliek. Spokojne si však všetky „kúsky mňa“ uložím do menšej škatule, namiesto riešenia nového úložného priestoru vyhodím nepoužívané spotrebné veci a ušetrený čas a peniaze miniem na výlete. Spoločnom, rodinnom. A kúpim si kávu, zmrzlinu aj Nota bene.
Autorka je spolupracovníčka .týždňa.