najhoršie sú na tom prírodné vedy. Takmer tretina žiakov po skončení základnej školy nerozumie ani elementárnym pravidlám fungovania prírodných javov okolo nás. Slovenskí žiaci sa podľa najnovších výsledkov testovania PISA 2016 oproti predchádzajúcim ročníkom prepadli v každej z týchto kategórií. Alarmujúci je najmä prepad v prírodných vedách a pribúdanie detí v rizikových skupinách s nedostatočným vzdelaním.
Tretina detí končí základnú školu bez toho, aby rozumela javom v prírode. S takýmito vedomosťami nedokážu viesť plnohodnotný život a ich výhliadky na pracovnom trhu, ktorý v súčasnosti formujú najmä vedecko-technické objavy, sú veľmi obmedzené.
veda nás nebaví
Hlavnou sledovanou oblasťou bola práve prírodovedná gramotnosť. Je to zároveň oblasť, v ktorej sa slovenskí žiaci zhoršujú najrýchlejšie. V roku 2003, keď sa Slovensko zapojilo do testovania prvýkrát, dosiahli žiaci 495 bodov, priemer OECD bol v tom čase vyšší o päť bodov. Najnovšie dosiahli 461 bodov, čo je až 32 bodov od aktuálneho priemeru krajín OECD.
„V školách z lepšieho prostredia, majú učitelia tendenciu vysvetlovať prírodné javy a pravidlá častejšie.“
V tejto oblasti sa sleduje najmä to, či mladí porozumeli otázke a vedeli určiť, na čo sa pýta. Ďalej či vedia použiť svoje vedomosti z fyziky, biológie alebo chémie na to, aby dokázali vysvetliť prírodné úkazy a vedeli na základe faktov vyvodiť závery týkajúce sa prírodných vied. Cieľom úloh PISA 2015 nebolo zistenie, či žiaci vedia poučky, ale či vedia uvažovať. Zadania skúšali schopnosť porozumieť skutočným situáciám v prírode pomocou rôznych interaktívnych nástrojov.
Pozrite si ukážky úloh z prírodovednej gramotnosti:
Ako sa sťahujú vtáky?
Väčšina sťahovavých vtákov sa zhromaždí v jednej oblasti, odkiaľ sa sťahujú obvykle vo veľkých skupinách, málokedy individuálne. Toto správanie je výsledkom evolúcie. Ktoré z nasledujúcich tvrdení je najlepším vedeckým vysvetlením evolúcie tohto správania sa u väčšiny sťahovavých vtákov?
Beh v horúčave
Ak bežci nepijú dosť vody, aby nahradili vodu, ktorú vypotili, môže sa u nich prejaviť dehydratácia. Za stav dehydratácie sa považuje strata vody zodpovedajúca 2 % telesnej hmotnosti. Toto množstvo je zobrazené na nasledujúcom merači straty vody. Aké zdravotné riziko mu hrozí, keď beží za takýchto podmienok?
Skúmanie podmienok na svahu
Skupina študentov si všimla výrazný rozdiel vo vegetácii na dvoch svahoch údolia a skúmajú prečo je vegetácia na oboch svahoch taká rozdielna.
Meteroidy a krátery
Horniny vo vesmíre, ktoré vstúpia do zemskej atmosféry, sa nazývajú meteoroidy. Ako sa meteoroid približuje k Zemi a jej atmosfére, zvyšuje svoju rýchlosť. Prečo je to tak?
Trvalo udržateľný chov rýb
Rastúci dopyt po morských plodoch predstavuje zvýšenú záťaž pre populáciu voľne žijúcich rýb. Aby sa táto záťaž znížila, vedci skúmajú, ako je možné chovať ryby na rybích farmách trvalo udržateľným spôsobom. Ktorý postup by vytváral trvalú udržateľnosť chovu rýb?
Výsledky slovenských žiakov boli v týchto úlohách veľmi biedne. Najviac žiakov s nedostatočným prírodovednými zručnosťami pribudlo na stredných odborných školách. „Pri študijných odboroch s maturitou je to štatisticky významný nárast zo 17,8 percenta na 25,2 percenta,“ píše v slovenskej správe Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM).


Súčasný svet formujú najmä nové vedecké objavy a technológie, aj preto sú podľa autorov PISA testov, práve zručnosti z tejto oblasti kľúčové na plnohodnotný život. Väčšina žiakov dokonca priznáva, že štúdium prírodných vied je cesta, ako si zlepšiť svoje kariérne vyhliadky. No napriek tomu takáto vonkajšia motivácia nemá vplyv na ich výsledky.
Naopak, viera vo svoje vlastné schopnosti je to, čo slovenským žiakom chýba najviac. V rámci všetkých participujúcich krajín tu zaznamenali najvýraznejší pokles, konštatuje NÚCEM. Na Slovensku sa teda medzi mladými znižuje chuť učiť sa prírodné vedy. Zároveň medzi nimi klesá aj podpora metód vedeckého zisťovania a overovania skutočností, čo má súvis s kritickým myslením a spôsobom prijímania informácií.
Ubúda tiež žiakov z top úrovní. Testy ukázali, že kvalita prírodovedných vedomostí sa znižuje najmä na osemročných gymnáziách. V porovnaní s testovaním z pred desiatiach rokov je tu o 15 percent menej študentov s top výsledkami.
chudoba vede nepraje
Aj v prírodných vedách pretrvávajú isté stereotypy. Napríklad to, že IT sektor je skôr pre chlapcov a biológia skôr pre dievčatá. Väčší dopad na výsledky má však socio-ekonomický status rodiny, z ktorej deti pochádzajú. „Žiaci zo znevýhodneného prostredia dosiahli v prírodných vedách o 88 bodov menej ako žiaci z dobrých rodín,“ uvádzajú analytici v správe PISA 2015 Results in Focus s tým, že je to priemer krajín OECD. Tiež platí, že deti z chudobnejších pomerov menej často volia prácu vo vedeckých profesiách.
Na Slovensku sa oproti roku 2006 mierne znížil vplyv sociálneho, ekonomického a kultúrneho statusu žiaka. Podobne podpriemerný výkon a nadpriemerný vplyv prostredia má z okolitých krajín napríklad Maďarsko. Väčšiu rovnosť v kvalite vzdelania sa darí udržiavať krajinám ako napríklad Veľká Británia, Taliansko, Dánsko alebo Nórsko.
„Žiaci zo znevýhodneného prostredia dosiahli v prírodných vedách o 88 bodov menej ako žiaci z dobrých rodín.“
Odborníci vidia pre chudobné deti riešenie v skoršom veku, keď by prichádzali do kontaktu s vysoko kvalitnou vedeckou výukou. Pritom podľa dát nie je ani tak dôležitá vybavenosť učební či kvalifikácia učiteľa. Oveľa väčší vplyv na výsledky má čas, ktorý žiaci strávia štúdiom a spôsob, akým sú vyučované prírodovedné predmety.
Na Slovensku sa prírodoveda vrátila do škôlok pred dvomi rokmi, okrem nej je v štátnom vzdelávacom programe pre materské školy aj oblasť Matematika a práca s informáciami.
„Znevýhodnené deti profitujú z predškolskej dochádzky. Zaškolenosť napríklad rómskych detí na Slovensku je však zhruba polovičná oproti majorite, pričom aj celkový podiel zaškolených detí od štyroch rokov v materských školách je nízky (77,4 percenta oproti 94,3 percenta v EÚ),“ upresňuje IFP.
peniaze a kvalita
Podľa odpovedí žiakov, ktoré uvádzali v osobných dotazníkoch, v školách z lepšieho prostredia, majú učitelia tendenciu vysvetlovať prírodné javy a pravidlá častejšie, než v školách v znevýhodnenom prostredí. Žiaci, ktorým učitelia vysvetľovali učivo častejšie a výuku prispôsobili ich potrebám, získali v testoch vyššie skóre, verili viac metódam vedeckého bádania a vo väčšom množstve inklinovali k práci, ktorá súvisí s prírodnými vedami.
„Takmer tretina žiakov po skončení základnej školy nerozumie ani elementárnym pravidlám fungovania prírodných javov okolo nás.“
„Skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že kvalitný vzdelávací systém dokáže deťom zo znevýhodneného socioekonomického prostredia výrazne pomôcť a zlepšenie nemusí byť na úkor najlepších. Príklad krajín OECD tiež naznačuje, že objem zdrojov na študenta nad určitou úrovňou nemusí nutne viesť k lepším výsledkom, ale dôležité je ich použitie. Pri zvyšovaní výdavkov do školstva je dôležité vedieť, ako sa premietnu aj v lepších výsledkoch,“ zhodnotili analytici z IFP.
Slovenskí odborníci upozorňujú, že podobné testovania neodzrkadľujú kvalitu vzdelávania. Výsledky totiž nesledujú jednu skupinu žiakov v priebehu rokov. Nehovoria teda o tom, ako sa zlepšili, zhoršili či ako sa k nim pristupuje. Zobrazujú aktuálnu úroveň danej kohorty detí. Autori testov PISA a analytici OECD tvrdia, že testy môžu krajinám ukázať, ako je na tom ich vzdelávací systém v porovnaní so svetom. Mali by im pomôcť identifikovať najefektívnejšie prístupy, ktoré potom môžu zapracovať do svojich lokálnych kontextov.
