nádherne dojímavý príbeh šikovného chlapca, ktorý prišiel pre chorobu o matku a pre nezáujem o otca. Zdanlivo obyčajný príbeh jednej učiteľky, ktorá prekročila predpísaný učiteľský rámec a objavila zázrak toho, čo v odborných kruhoch nazývame učiteľský takt alebo aj umenie výchovy. Jeho neobyčajnosť spočíva v tom, že poukazuje na možnosť učiteľa meniť budúcnosť všetkých detí. A toto nezaplatí žiaden minister školstva. A ani financií.
profesia, poslanie či služba
Čo je viac? Profesionálne pracovať s očakávaním finančného či nefinančného ohodnotenia, vložiť do práce aj niečo viac ako iba naučené poznatky a dokázať pre prácu aj niečo obetovať (napr. vlastné pohodlie) alebo dokonca pracovať s vedomím, že moja práca je službou pre toho, kto ju potrebuje a komu tým zlepším jeho mikrosvet. Zamyslenie na rozcvičku.
Zámerne zdôrazňujem, že učiť deti je služba. Správnejšie, mala by byť. Ak o tom ešte niekto pochybuje, nech si spomenie na dobrého a zlého učiteľa zo svojho portfólia spomienok na učiteľov. Čo to bolo, že ich zaradil medzi dobrých a zlých? To, čo ho naučili? Stavím sa, že nie. To, ako sa správali, ako sa dokázali stať partnermi svojich žiakov, ako dokázali prekonať vlastný pocit moci, byť kreatívni a inšpiratívni. Ako sa vedeli naladiť na každého svojho žiaka a pomôcť mu zlepšiť jeho perspektívu. Za to si ich aj po rokoch vážime a nikdy by sme ich neoznačili za darebákov, ktorí si zaslúžia odmenu vo výške životného minima.
komu má učiteľ slúžiť?
V poslednom čase sa bežní občania pýtajú, čo to vlastne tí učitelia chcú. Čo robia pre tento štát? – pýta sa premiér. Čo robia pre naše deti? – pýtajú a rodičia. Robia vôbec niečo? – pýta sa národ. Ja mám jednu odpoveď: slúžia. Slúžia deťom, rodičom, podnikateľom, premiérom. Ich práca je služba štátu. Bez ich práce nebudú múdre deti rodičov, podnikateľov ani premiérov. Nebudú múdri mladí ľudia, ktorí budú zodpovedne voliť. Nebudú múdri mladí ľudia, ktorí sa stanú rodičmi, podnikateľmi či dokonca premiérmi. Nebude žiaden lepší svet pre ďalšie deti. A prečo vlastne takéto hrozné prognózy? Nuž ani rodičia, podnikatelia či dokonca premiéri nemôžu prísť do obchodu, zobrať si chlieb a nezaplatiť. To je trestné, je to krádež! Za službu treba zaplatiť. A čo učitelia? Nie je krádežou, že už desaťročia dostávajú za svoje služby štátu almužny?
o rámcoch a nadrámcoch
Rámec určuje realitu a realita určuje rámec. Povedzme taký učiteľ. Rámec je daný jeho štúdiom učiteľstva. Tam sa zväčša dozvie, ako je predpísané učiť.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.