Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Lesk a bieda pedagogických fakúlt

.silvia Dončevová .spoločnosť

Pedagogické fakulty formujú budúcich učiteľov a učiteľky. Aspoň by to mali robiť. Prečo sú dnes plné študentov, ktorí do škôl nikdy nepôjdu? Autorka je z Pedagogickej fakulty UK.

Lesk a bieda pedagogických fakúlt Marko Erd/SITA Demonštrácia univerzít za lepšie školstvo na Hlavnom námestí. Aj pedagogické fakulty sú obeťou systému.

k napísaniu tohto textu ma inšpirovala posledná relácia Pod lampou, venovaná štrajku vysokoškolských učiteľov. A zároveň aj kolegovia, ktorí sa vyjadrovali o slovenskom školstve a vede na stránkach časopisu .týždeň mnohokrát predtým (Martin Mojžiš, Ľubomír Smrčok, Anton Vydra).

Pedagogické fakulty sú pracoviská, ktoré formujú budúcich učiteľov a učiteľky. Aspoň by to mali robiť. Otázka znie, prečo sú dnes plné študentov, ktorí do škôl nikdy nepôjdu? Je to azda tým, že si pedagógovia učiteľstva zaslúžia ocenenie kolegov z iných oblastí, zhmotnené do slov „nízka kvalita, sebavedomie a sebaúcta“, a teda že sú naše pedagogické fakulty, kedysi liahne intelektuálnej spoločenskej vrstvy, nekvalitné a nedôstojné?

kde sa stratila akademická kultúra?

Na reflexiu kvality vedy, pedagogickej činnosti a akademickej kultúry u nás netreba extrémne veľa inšpirácie. Stačí prísť rovno na akademickú pôdu a porovnať očakávania a výsledky. No možno stačí len prísť a pozorovať. Čo uvidí návštevník, ktorý zavíta na moje pracovisko?

V prvom rade – je nemožné len tak prísť. Na rozcvičku je potrebné popasovať sa s nováčikom akademického roka, kontrolným systémom, inak turniketmi. Podľa slov kompetentných, opatrenie sleduje bezpečnosť. Otázka je, koho? V exponovaných časoch spôsobujú nepriechodnosť z a do budovy a vytvárajú situácie porovnateľné s vjazdom do Bratislavy v čase rannej špičky. Sú teda skôr nebezpečné, ako bezpečné.

Nehovoriac o reakciách zahraničných návštevníkov či kolegov z iných pracovísk, ktorí sa čudujú, vtipkujú či jednoducho nechápu. Sme na posmech: chceme rozprávať o slobode myslenia a sami sme neslobodní. No ale aj rešpektujúc globálne trendy v oblasti bezpečnosti, ak nie sú prostriedky na slušné a dôstojné priestory, dataprojektory a iné dôležité vybavenie učební, potom čo je vlastne pre pedagógov dôležitejšie? Ak by sme však ostali len pri turniketoch, ktoré sú doslova popretím akademickej slobody, nemali by sme ešte stále komplexný obraz.

„Sme na posmech: chceme rozprávať o slobode myslenia a sami sme neslobodní.“

Akademická sloboda je súčasťou akademickej kultúry. Niečo, o čom sa v kuloároch dnes už iba šepká a o čom so slzou v oku rozprávajú zasvätene už iba vážení kolegovia na zaslúženom odpočinku. Čo sa stalo? Ako je možné, že za posledné mnohé desaťročia tak drasticky devalvovala kvalita niektorých našich pedagogických fakúlt? Kde zmizla dôstojnosť a úctyhodnosť týchto priestorov, kde sa kedysi schádzala intelektuálna elita a študenti boli na svoju fakultu a jej pedagógov patrične hrdí?

Skončila vďaka poklesu spoločenského ohodnotenia učiteľského umenia, v halde reforiem, ktoré nepriniesli obrodenie učiteľskej praxe, ale ju ešte viac pošpinili. V nastavení systému financovania vysokých škôl, ktoré spôsobilo, že dnes neštuduje na VŠ hádam iba totálny darebák. Prestíž štúdia učiteľstva sa stratila pod nánosom neprijateľných politických rozhodnutí a pasivity spoločnosti. Takže si za to môžeme my sami.

hon na kredity: granty, karenty a tituly

V .týždni píše Ľubomír Smrčok, pracovník SAV, o systéme hodnotenia zamestnancov, ktorého výsledkom je niekedy až nedôstojné zbieranie titulov, grantov a publikácií, ktoré nemajú nič spoločné so skutočnou a kvalitnou vedou. V prípade pedagogických fakúlt aj s pedagogickou činnosťou.

To, čo pedagóg vyprodukuje v presne vymedzenom časovom horizonte, hovorí pramálo o tom, či robí svoju prácu na úrovni a či má aj pre niekoho zmysel. A prvoradou prácou pedagóga na pedagogickej fakulte má byť pedagogická činnosť – no ale tá nie je hodnotená. Je súčasťou základného finančného ohodnotenia a dosť. To, čo sa prísne sleduje, sú granty a publikačná činnosť. A pedagogická činnosť ide bokom. Veď ak niečo naozaj potrebujete podľa pokynov zhora vykázať, na čo si nájdete viac času a energie?

„Prvoradou prácou pedagóga na pedagogickej fakulte má byť pedagogická činnosť – no ale tá nie je hodnotená.“

Granty sú pre pedagógov často nočná mora: pre grantové agentúry nie sú pedagogické témy zväčša tak zaujímavé ako iné. Vzhľadom na skutočnosť je to prirodzené: keď nie je zaujímavé učiteľstvo, nemôžu byť ani témy. A pritom ide často o výskumy, ktoré majú obrovský potenciál zmeniť stereotyp na našich školách. Ale keďže nezachraňujú život (budúcnosť života sa neráta) alebo aspoň prírodu, nemajú dostatočný cveng. Bez výskumov však nemôže žiadna pedagogická teória zažiť svoju prax. A pedagógovia svojich pár minút uznania, pretavených na želané kredity.

Porovnávať výskumné snahy jednotlivých vedeckých oblastí podľa jednotného metra nie je racionálne ani efektívne, a hoci sa o tom už vedú siahodlhé diskusie, výsledok je v nedohľadne.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

prihlásiť predplatiť

.diskusia
.neprehliadnite