Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Podľa Andreja Danka nemôže prezident vymenovať Janu Laššákovú aj Mojmíra Mamojku naraz za ústavných sudcov. Až tak hlboko sme klesli.

História sa opakuje v obmenách

.lukáš Krivošík .spoločnosť

V novom čísle .týždňa píšeme o paralelách medzi dnešnou situáciou Európy a zánikom Rímskej ríše. Ako bonus pre webových čitateľov prinášame rozhovor s archeológom Jánom Rajtárom.

História sa opakuje v obmenách Martin Havran/SITA Vedúci výskumu Ján Rajtár pred jedným z archeologických nálezísk Kelemantia v Iži, neďaleko Komárna.

pre väčšinu ľudí je vzostup a zánik civilizácií trochu abstraktná téma. No archeológ nájde trebárs starodávne sídlo a z obhorených zvyškov si zrejme dokáže poskladať aj príbeh jeho zániku, nie?

Áno, často sa to tak interpretuje. Akurát nevieme vždy, čo stojí v pozadí tých vecí. Najmä tam, kde nemáme žiadne písomné pramene, sa stáva, že archeológovia odkryjú veľké sídlisko a vidia niečo zhorené. Domyslia si, že k zániku došlo požiarom. Samozrejme, dá sa uvažovať aj o tom, že niekde začalo náhodou čosi horieť. No ak sa na mieste nájdu aj pozostatky po telách, môžeme usudzovať, že išlo o dôsledok nepriateľského aktu. Napokon aj v bájnej Tróji našiel Schliemann podobné doklady. V takom prípade spájame poznatky, získané z archeologických nálezov s písomnými prameňmi alebo eventuálne aj s mýtmi.

dnes Európa čelí utečeneckej vlne zo Sýrie. V minulosti bolo viac období, keď sa dali do pohybu celé národy. Pripúšťate ako archeológ vôbec možnosť porovnávania alebo hľadania paralel medzi dnešnými migračnými vlnami a niečím takým vzdialeným ako bolo sťahovanie národov v 5. storočí?

Určite to paralely má a v histórii je množstvo podobných príkladov pohybov celých skupín obyvateľstva. O niektorých ani nemáme písomné správy a dozvedáme sa o nich iba z archeologických nálezov. Spomenuli ste sťahovanie národov. Je to historické obdobie, keď sa do pohybu dala veľká časť európskych kmeňov a úplne sa zmenila kultúrna a etnická mapa starého kontinentu. V tomto zmysle určite paralely možno hľadať. História sa vždy v nejakých obmenách opakuje. Nie v kruhu, ale v špirále. Lenže naša spoločnosť je založená na humanistických princípoch a na rozdiel od minulosti sa zdá, že túto výzvu budeme schopní zvládnuť pokojnou cestou.

„Európa sa zmení. Ohradiť sa nemôžeme. Pevné hranice nezachránili napokon ani Rímsku ríšu.“


takže pri narábaní s minulosťou netreba hľadieť len na podobnosti, ale aj na to, čím je každá udalosť jedinečná?

Naša súčasná situácia je formovaná aj našimi hodnotami. Poviem otvorene, nevieme, aké bude mať súčasné dianie následky. Na jednej strane sú utečenci zo Sýrie, ktorí utekajú pred vojnou. Na druhej strane je to populačná explózia v Afrike. Boje o zdroje a životný priestor sa v minulosti vždy riešili násilne. Dochádzalo k mnohým katastrofám. Dnešný svet, poučený druhou svetovou vojnou, sa konflikty snaží riešiť inak. No určite to Európu zmení. Ohradiť sa nemôžeme. Pevné hranice nezachránili napokon ani Rímsku ríšu.

čo dávalo do pohybu národy v našej časti sveta počas antiky?

Z nášho územia sú známe napríklad Markomanské vojny medzi barbarmi a Rimanmi, ktoré sa udiali v 2. storočí za vlády cisára Marca Aurelia. Spôsobili ich pohyby kmeňov hlboko vo vnútrozemí takzvanej slobodnej Germánie – v oblastiach dnešného Nemecka a Poľska. Marcus Aurelius, ktorý bol považovaný za filozofa na tróne, sa po väčšinu svojej vlády musel venovať vojnám. Podobné konflikty Rimanov s barbarmi sa opakovali aj v ďalších storočiach. Konkrétne pohnútky sa nie vždy dajú spätne vystopovať. Rolu mohli zohrávať aj koristnícke motívy. Blahobyt, ktorý Germáni videli na území Rímskej ríše, ich lákal.

z obdobia Markomanských vojen pochádza aj nápis na trenčianskej hradnej skale. Stopy po pochodových táboroch z tohto obdobia sa našli na Slovensku aj na Morave. Prečo sa Rimania po svojom víťazstve stiahli späť za Dunaj? Veď Marcus Aurelius pred smrťou rozmýšľal o zriadení dvoch nových provincií, Marcomanie a Sarmatie, čím by sa naše územie zrejme začlenilo do Rímskej ríše.

Musíme si položiť otázku, či by to vôbec bolo v ich silách. Markomanské vojny trvali štrnásť rokov. Stáli Rimanov toľko úsilia, že vybudovať novú hranicu proti ďalším kmeňom na severe by už zrejme ani nezvládli. V životopise o Commodovi, synovi a nástupcovi Marca Aurelia, sa píše, že uzavrel mier s barbarmi, aby sa čo najskôr vrátil do Ríma k radovánkam, no zrejme to úplne tak nebolo. Rimania asi zvážili aj vlastné možnosti a po uzavretí mieru sa stiahli z nášho územia. Nie nadarmo sa Markomanské vojny považujú aj za veľký historický predel. Rimania sa čoraz viac dostávali do defenzívy.

poďme k neskorším udalostiam. Ako to bolo so sťahovaním národov, ktoré sa začalo na konci 4. storočia a významne sa podieľalo na rozvrátení Západorímskej ríše?

To spustili pohyby kmeňov ešte v strednej Ázii. Najmä Hunov. Tí tlačili pred sebou východné germánske národy. Časť z nich si Huni podrobili a ich príslušníci boli nútení pod nimi aj bojovať. Ďalší tlačili na hranicu Rímskej ríše. V zničujúcej bitke pri Adrianopole v roku 378 Góti porazili Rimanov a padol aj vtedajší cisár Valens.

ako došlo k zrúteniu rímskej moci na strednom Dunaji, na hraniciach dnešného Slovenska? Bolo rímske obyvateľstvo, žijúce na území dnešného Rakúska a Maďarska, vyvraždené, ušlo pred barbarmi alebo sa s nimi zmiešalo?

Jedno, druhé, aj s tretím. Úplne presne to, samozrejme, nevieme. Rímska ríša už v 4.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

.diskusia
.neprehliadnite