Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Na šnúre si oddýchnem

.peter Bálik .kultúra

Pred rokmi zažil na cestách pomerne vzrušujúce časy, no dnes sa na koncertnej šnúre šetrí. „Inak to ani nejde,“ hovorí Richard Müller.

Na šnúre si oddýchnem Boris Németh Richard Müller vyráža v polovici mája na šansónové turné po Slovensku.

ako sa máte?

Cítim sa veľmi dobre. Schudol som, čo je vzhľadom na konštrukciu môjho tela pozitívna vec. A chystám sa na turné.

turné je dosť náročná vec. Človek žije v noci, cez deň skôr vegetuje. Ako to zvládate?

Necítim nejaký veľký rozdiel. Som ten, ktorý sa v noci nezabáva. Pomerne rýchlo som v posteli a pomerne rýchlo vstávam na raňajky. Potom sa idem s niekým pozrieť do mesta na cédečká alebo na nadmerné veľkosti. Je to veľmi prozaické. Moja šnúra nie je ničím špecifická. Vediem v podstate nudný, civilný a disciplinovaný život. Inak sa to nedá.

to chápem. Po treťom koncerte by ste boli hotový, keby ste nedbali na životosprávu.

Kedysi sme jazdili Volgou, našťastie dnes máme pohodlnejšie autá. Presuny sú oveľa príjemnejšie. Ja si dokonca na šnúre oddýchnem.

to fakt?

Mám čas na seba, rozmýšľam nad svojimi vecami, prípadne niečo napíšem. Potom sa prejdem po meste. Po štvrtej som už v kulturáku a pripravujem sa na koncert. Je to relatívne stereotypný život, ale nepovedal by som, že nepríjemný.

„Niekedy mám problém s kondíciou, ale keď sa turné skončí, tak o dva dni by som si šiel rád opäť zahrať.“

vaši spolupútnici robia koncertné šnúry raz za dva-tri roky, no vy ste stále na ceste. Prečo je to tak?

Človeka to drží nad hladinou. Niekedy mám problém s kondíciou, ale keď sa turné skončí, tak o dva dni by som si šiel rád opäť zahrať.

je to niečo ako droga?

Ženie ma to dopredu.

raz som robil rozhovor som Shanom MacGowanom na Pohode, ktorý tam prišiel o paličke. V podstate vyzeral ako troska, ale po koncerte mi povedal, že keď je na pódiu, tak ho nič nebolí. Je to aj váš prípad?

Myslím, že áno. Hodinku pred koncertom vládne napätie. Keď sa ide na pódium, už sa nemožno na nič vyhovárať. Treba tam podať čo najlepší výkon. Keď sa koncert vydarí, tak o to lepší je to pocit. Na chvíľu sa človek vznáša. Môžem byť v akomkoľvek psychickom stave, v lepšom, horšom, ale v momente, keď už treba ísť, človek je v určitom napätí, no keď začuje reakciu publika, tak sa všetko hneď zmení.

ako dopadlo posledné jesenné turné s pesničkami, ktoré ste zložili s Jarom Filipom?

Výborne. S Andrejom Šebanom sa fantasticky spolupracovalo. Kapela hrala ako víno. Bolo mi aj ľúto, že hráme len 21 koncertov. Pokojne by som pridal ďalšiu dvadsiatku. To už sa nestihlo zorganizovať.

vrátili sa vám spomienky na Jara?

S Jarom koexistujem stále. Keď si spomeniem na jeho obľúbenú kapelu, ktorá práve vydáva nový album, v tom momente mi hlavou prebleskne, že mu ho treba ihneď poslať. To sa mi deje neustále.

teraz budete hrať pesničky v komornejšom podaní. Predtým ste hrali Filipove veci a ešte predtým ste boli na čisto vokálnom turné s Fragile. Podľa čoho sa rozhodujete, čo chcete v budúcnosti robiť?

Vždy sa snažím nájsť nejaký kľúč. Teraz tomu technicky hovoríme šansónové turné. Je postavené na pesničkách, ktoré sú aj menej známe, aj menej rýchle. Tie vyberáme vždy podľa toho, aká je hlavička turné. Podľa toho sa robí aj dramaturgia. Teraz sme dostali chuť na menej známe pesničky. Kapela je zohraná. Pribudol nám basgitarista Martin Gašpar, z čoho mám veľkú radosť. Je to skvelý chalan a výborný kontrabasista. Kontrabas je úžasný nástroj. O to viac sa na to teším.

vy ste sa pritom dostali k šansónu, nemyslím to vôbec v zlom, ako slepý k husliam. Začínali ste v Bankete, kde ste boli poprockovým spevákom, no potom vás Hapka s Horáčkom pozvali na album V penziónu svět. Odvtedy sa tej nálepky šansónového speváka neviete zbaviť.

Ani by som nepovedal. Hovoríme tomu šansónové turné, ale len naoko. Pravda je, že s albumom V penziónu svět som sa dosť výrazne pohol. Či kladne, alebo negatívne, to nech si každý vysvetlí po svojom, to už ide mimo mňa. My Čechoslováci máme tendenciu škatuľkovať. Chvíľu to bolo syntipop, potom som bol rockový spevák a nakoniec šansonier. Najlepšie to vystihla pani Hegerová, ktorá povedala, že šansón znamená po francúzsky pesnička.

vydali ste albumy 33, 44 a teraz pripravujete album 55, ktorý by mal vyjsť tento rok. V akom je štádiu?

Na moje prekvapenie je z 55 percent hotový. Dokonca dnes mi prišla od kolegu informácia, že cez víkend dokončí ďalšiu vec. Veľmi nerád by som hovoril o spolupracovníkoch, lebo ešte nie sme tak ďaleko. Album by mal vyjsť na moje 55. narodeniny, čiže 6. septembra 2016.

najlepšie sa vám skladá vo dvojici, no v minulosti ste napísali aj dosť vlastných pesničiek.

Mám také obdobie, že sa tomu nevenujem. Možno ani invencia nie je taká silná. S ľuďmi, s ktorými teraz robím, mi to ide oveľa lepšie.

budete mať 55 rokov. Čo človek musí urobiť preto, aby stále nachádzal v hudbe radosť?

Na to je jasná odpoveď. Človek sa musí nakopávať komplexnejšie ako pred pätnástimi rokmi. Z môjho pohľadu je to jediný hendikep. Treba byť viac v strehu, pripravený, vymýšľať veci invenčnejšie ako predtým.

všimol som si, že sa snažíte ku každému albumu pristupovať novým spôsobom. To je tá invenčnosť?

Presne tak. Bol by som veľmi rád, keby ma hudba stále bavila. Som proti tomu, aby som pokračoval vo svojich projektoch podľa zaužívaného kľúča. Je takých ľudí obdivujem, ale keď niekto vydáva desiaty album, ktorý je rovnaký ako ten prvý, tak to musí byť nuda. Ja sa hudbou zabávam. Našťastie sú stále fanúšikovia a nie je ich málo, ktorí inklinujú k tomuto poznaniu. Pre mňa je to stále zábava a tá je strašne dôležitá.

tomu rozumiem.

To je aj príklad posledného albumu s pánom Pavlíčkom. Prvýkrát som sa s ním stretol pred tridsiatimi rokmi, a teraz sme konečne niečo spolu spravili. Šli sme vo výťahu, kde som sa ho spýtal: „Michal, neurobili by sme spolu album?“ On to tak aj zobral, že prečo nie. Zhodou okolností mal Michal Horáček napísané Villonské balady, čiže bol k dispozícii materiál. Michal Pavlíček sa toho chytil a podľa môjho názoru urobil veľmi dobrú dosku. Dá sa povedať, že je úplne iná ako tie predošlé.

zoberme si Dylana alebo Cohena. Dylan má 75 rokov a Cohen je ešte starší.

To je šialené.

ako si samého seba predstavujete o desať-pätnásť rokov?

Neviem. Akákoľvek definícia zlyháva, lebo ja si vôbec neviem predstaviť, čo bude o päť rokov, nie to ešte o pätnásť.

keď sa bavíme o inšpirácii. Inšpirujú vás aj posledné voľby? Čo hovoríte na novú slovenskú vládu?

Absolútne nič. Ja to nesledujem.

nezaujíma vás to?

Samozrejme, že áno, ale je zbytočné, aby som sa zaťažoval tým, koľko kto dostal percent a akým smerom sa to bude uberať.

vy ste nikdy neboli vo vlastných pesničkách nejakým politickým glosátorom...

Veľmi nie. Nevyhovuje mi to. My sme mali politické pesničky ešte v časoch Banketu. Vystúpili sme na Festivale politickej piesni v Martine. Všetci robili všetko pre to, aby tam nemuseli vystúpiť a my sme tam prišli s Mikletičom s pesničkou Svet sa dohodol o nástupe Gorbačova. Polovica poroty nevedela, či to má hodnotiť kladne, alebo záporne.

pretože im nikto nepovedal, čo majú robiť.

Presne tak. Nikdy som sa tomu nevyhýbal, ale také pesničky som skladal, iba keď mali pre mňa zmysel. Podľa mňa je dnes nezmysel, pokiaľ to človek neberie ako vlastné presvedčenie, vystupovať s politickou piesňou. Načo? Všetko sa dá, všetko je možné, všetko je voľné.

aké ste mali sny, keď ste začínali s hudbou?

Prozaické. Chceli sme hrať, čo bol vtedy tiež určitý problém, ale ja som nikdy nemal žiaden dištanc. Dva roky po založení Banketu sme mohli vydať debutový album. Nedávno som ho počul a zdá sa mi mimoriadne dobrý.

keď ste spomínali debutový album, vtedy to musel byť úžasný pocit, držať v ruke vlastnú platňu, nie?

Mňa táto skutočnosť predbehla. Na Laurinskej bola kedysi predajňa Opusu. Keď vyšiel nejaký nový album, tak ním oblepili celý jeden výklad. Prišli sme tam so Šebanom, ale zažili sme obrovské sklamanie, naše platne neboli vôbec vyložené. Tak som sa tam v pondelok vybral, vtedy som bol na vojne vo VUS, a spýtal som sa, prečo tam nie sú. Vedúci mi povedal, že boli všetky beznádejne vypredané ešte v ten deň, keď k nim prišli. Nemali tam čo dať. Bol to úžasný pocit. Ako hovoríte, držať v rukách vlastný vinyl, bola krásna vec, aj keď mal ďaleko k dokonalosti.

keď držíte v ruke svoj nový album, je to ešte ten istý pocit ako v časoch Banketu?

Je to relatívne oslabené, ale tým nechcem povedať, že sa z neho neteším. Teším sa vždy, ale už to nie je ten pocit ako pri prvom albume.


Richard Müller/

Narodil sa v roku 1961 v Hlohovci. Začínal ako spevák v progresívnej syntipopovej kapele Banket s gitaristom Andrejom Šebanom. Po jej rozpade sa vydal na sólovú dráhu, v rámci ktorej nahral celkovo šestnásť albumov. Spolupracoval s Jarom Filipom, Ivanom Táslerom, Milanom Lasicom, Petrom Hapkom a Michalom Horáčkom. Posledný album Sociální síť spravil s Michalom Horáčkom. Jeho život poznačili drogové a psychické problémy, no dnes je jedným z najaktívnejšie vystupujúcich a nahrávajúcich spevákov svojej generácie.


Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite