najprv fakty. Od roku 2000 organizuje OECD v rámci programu PISA (Programme for International Student Assessment) medzinárodné testovanie žiakov končiacich povinnú školskú dochádzku. Testovanie prebieha v trojročných cykloch a jeho cieľom je zisťovanie čitateľskej, matematickej a prírodovednej gramotnosti. Minulý týždeň zverejnené výsledky testov z roku 2015 opäť raz ukázali, že slovenskí žiaci sú vo všetkých troch oblastiach výrazne pod priemerom OECD. Nielen to, vo všetkých testovaných oblastiach sa nachádzame na celkom spodných priečkach rebríčka krajín OECD. A vo všetkých troch oblastiach sa výsledky našich žiakov v porovnaní s predchádzajúcimi testovaniami zhoršili.
Teraz komentáre. Tie menej rozumné buď celé testovanie PISA úplne zhadzujú, alebo naopak, prepadajú panike a v jej dôsledku prichádzajú napríklad k záveru, že by bolo nezodpovedné ignorovať Plavčanove reformy. To by bol veľmi diskutabilný záver aj keby nejaké Plavčanove reformy existovali. Keďže však žiadne neexistujú (a to, čo sa pripravuje, nie je reforma, ale vízia), môžeme takéto bizarné názory celkom zodpovedne ignorovať. Z rozumných komentárov spomeňme napríklad poznámku Martina Hanusa, ktorý síce uznáva výpovednú hodnotu testov PISA, ale nemyslí si, že by mali hrať kľúčovú úlohu v debate o stave slovenského školstva. A prichádza k záveru, že „naše školstvo by sme mali postupne meniť bez ohľadu na to, ako dopadáme v pretekoch s názvom PISA“.
„Úlohy z testov PISA sú vynikajúco vymyslené a pre žiakov je veľmi užitočné, ak si s nimi vedia poradiť.“
A napokon nejaké návrhy. Máme robiť niečo preto, aby naši žiaci dopadali v budúcich testoch PISA výrazne lepšie ako doteraz? A ak áno, čo? Odpoveď na prvú otázku je jednoznačne kladná. Nie kvôli tomu, aby sa Slovensko umiestnilo lepšie v nejakom medzinárodnom rebríčku – to naozaj nie je dôležité. Dôležité je niečo iné.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.