Diskusia (7)

1. .pre ewicka a bluff (detto od fyzika) od .pm libert | 20. apríl 2011 23:10

   > Spomenute publikacie sa dnesnou financnicko- > ekonomickou obcou chapu nieco ako slabikar asi podobne ako keby sa newton a galileo pozreli na ptolemaiovsky slabikar o pohybe vesmirnych telies... ale teraz vazne, to co chcel MM a ostatni blizki "rakusania" vyjadrit je, ze ako neekonomovia, avsak tvrdo prevereni v metodologii vedy ako takej, vidia, ze "siroko uznavany slabikar": 1. vychadza minimalne z velmi podivnych predpokladov, ktore velmi rychlo pouzivanim matematiky 2. (a casto jej nekorektnom pouzivani) 3. ziskavaju legitimitu. tieto tri body su mimoriadne pruserova vec, takto sa veda proste nerobi. a prave preto lietadla lietaju, druzice pristavaju a jadrove elektrarne produkuju energiu a naopak staty, ci meny krachuju preto (pliz nie je nutne sa nanasat do ludskych, ci konstrukcnych chyb teraz, hovorim o zakladnych principoch).

2. .fyzikova snaha porozumiet svetu od .branoM | 20. apríl 2011 11:09

   Vyhoda fyzikov, najma teoretickych je, ze su dobre trenovani na rozlisovanie vedy od kultu. A to sa autor, podla mojho nazoru uspesne, pokusil v tomto clanku ukazat. Teda, ze mainstreamova ekonomia, tak ako ju podava zmienovana Samuelsonova ucebnica je len kultom, teda predstieranim. Dovody vid v povodnom clanku. Na pochopenie preco sa taketo odhalenia pomerne dost dobre daria fyzikom aj v odboroch, ktore im nie su celkom blizke odporucam precitat si knizku To snad nemyslite vazne p. Feynman

3. .wow! od .hujer | 28. marec 2011 21:58

   5-dielny serial? 1. Hrib - Adam Smith Problem Revisited: hlavne skromne. 2. Kazda - Pojednanie o externalitach: aplikacia ad hominem, non sequitur a reductio ad Hitlerum. 3. Krivosik - Vybrane aspekty homosexuality Keynesa. 4. Hanus - Cost-benefit analyza klimatickych zmien s vyuzitim trojclenky. 5. Kusnierik - In Defense of the Gold Standard Fetishism.

4. .ako vravia fyzici od .bluff | 25. marec 2011 01:17

   kazdy starnuci profesor ked uz nevie nic urobit vo fyzike, zacne fusovat do ekonomie, sociologie ci inych neprirodovednych odborov a zachrany sveta vobec... dufajme ze to (este) nie je pripad autora clanku

5. .matfyzak matematik matfyzakovi fyzikovi od .ewicka | 22. marec 2011 22:51

   Autor clanku sa opat so zavideniahodnou lahkostou pustil do rozboru vedneho odboru ktory mu nie je blizky. Ono nerozumenie teme sice na zaciatku pripustil (a tym akoby "odpravedlnil" to co nasledovalo), avsak v dalsom texte uz s "kamennou tvarou" odvodzuje a vyvodzuje. Spomenute publikacie sa dnesnou financnicko-ekonomickou obcou chapu nieco ako slabikar, z ktoreho sa naozaj v realite maloco vyvodzuje (podobne ako maloktory zo znamych literatov sa opiera o tvrdenia ze Ema ma mamu.) Co ma vsak zarazilo ovela viac, je velka povrchnost celeho "zamyslenia sa" (Martin, naozaj prebehlo?). V dnesnej dobe mi pride naozaj velmi slepe pochybovat o zastupeni a vyzname matematickej ekonomie prip. ekonomickej matematiky, ked vsetky derivatove burzy obchoduju na zaklade presneho ocenovania kontraktov cez specificke vzorce (napr. ruska burza ocenuje 100% svojich transakcii Black-Scholesovymi rovnacam). A burzami to zdaleka nekonci - kazda banka zamestnava (a dobre vie preco) team matematikov ktori nacenuju jej produkty podla neustale sa vyvijajucich modelov, podobne aj kazda poistovna, dokonca aj drtiva vacsina z konzultantskych gigantov a la McKinsey, PwC, apod. Zaverom, namiesto zastarelej (a mnohymi uz dopodrobna rozpitvanej a prekonanej) kritiky dnes uz nevyuzivanej staroekonomie bolo mozne napisat uvahu o sucasnom modelovani na trhoch a (ne)eticky prinos pre spolosnost. Snad slubene diskusie s odbornikmi nieco obdobneho prinesu...

6. .par komentarov od .ivansml | 22. marec 2011 09:59

   1) Samuelsonova ucebnice je urcena pre zakladny ekonomie na undergraduate urovni, takze zakonite nebude obsahovat vela matematiky (rovnako ako sa vela matematiky nepouziva ani v prvackom kurze ekonomie na matfyze). Takze nie je mi jasne preco ju autor berie ako etalon uzitocnosti matematiky v ekonomii 2) Nie je pravda ze by ekonomovia nerozumeli matematike. V zahranici je teoria vseobecnej rovnovahy beznou sucastou doktorandskych kurzov v ekonomii (a uprimne, zase az taku sofistikovanu matematiku pri nej netreba). 3) Kazdy model ma nejake nerealisticke predpoklady, inak by neslo o model. Takze kritika v druhej casti sa da aplikovat na lubovolnu vedu, vratane fyziky. Ako potom rozlisit dobre predpoklady od zlych predpokladov? Len empirickym overovanim teorii - a to samozrejme ekonomovia tiez robia, alebo sa aspon snazia. Aby som to zhrnul, ked autor hned na zaciatok napise ze ekonomii nerozumie, tak by to mozno aj namiesto celeho clanku stacilo :)

7. .re: od .nero | 22. marec 2011 08:23

   Knizku samuelsona a nordhausa som sa pokusal citat vramci toho co volam vseobecne vzdelanie. Podobne ako pokus precitat mein kampf sa mi ani tuto nepodarilo z toho isteho dovodu, prejst az dokonca. Neviem ci autor ciahol namatkou az do druheho zvazku, ak to docital az tam tak to povazujem za dokaz velkej trpezlivosti. A som rad ze tento poznatok niekto konecne vyjavil na ciernobielo. Poznatky uvedene v druhej casti (knizku som necital - skusim) sa daju aplikovat na lubovolnu vedu pouzivajucu matematiku ako pomocku pri poznavani/popisovani svojho objektu skumania.

Komentáre do diskusie môžu pridávať len predplatitelia Piana. Zaregistrovať sa môžete tu.

Redakcia si vyhradzuje právo vymazať príspevky, ktoré obsahujú vulgárne či rasistické výrazy, a tiež tie, ktoré sú osobným útokom na redaktorov a spolupracovníkov .týždňa.