archív čísel
najčítanejšie
-
Úspech srdca
prečítané 1850x -
Problém Daniela Lipšica
prečítané 845x -
Každý deň zápasím o pokoru
prečítané 835x -
Strieľal na Heydricha
prečítané 720x -
Lipšicova nová strana
prečítané 622x
týždeň klasické predplatné
Objednajte si polročné alebo ročné predplatné časopisu .týždeň!
týždeň webové predplatné
Chcete si prečítať časopis .týždeň cez internet? Zaplaťte si vstup do elektronického vydania.
články
rssPriateľ
.editorial
Keď niekto nečakane zomrie, je to tragédia. Ale keď niekomu zavraždia priateľa, čo je to? Čo sa nám to v chladnú pondelkovú noc vlastne stalo? Nespím, tápem, hľadám silu a slová. Nenachádzam.
.štefan Hríb13. november 2010 | prečítané 3249x | reagovalo 10 ľudí
...pokračovanie nájdete v aktuálnom čísle na stánkoch
Diskusia (10)
-
.valko náš milovaný od .pragmatik | 25. november 2010 12:03
Skoro mi to pripadá, že VALKO bol nejaká éterická bytosť, ktorá ponad tú krvilačnú hrôzu spájala všetkých ľudí dobrej vôle s nádejou, že raz akási pravda a láska naozaj zvíťazia nad klamstvom a nenávisťou. Keby to nebol gýč spojený s hranou paranojou, myslel by som si, že je to zlý sen. Moja stará mama mi rozprávala, že keď zomrel STALIN, pribehla suseda a kvílila od zúfalstva, že čo to teraz bude s nami, keď ten dobrý a starostlivý báťuška zomrel. Stará mama na to povedala, že konečne skapal ten krvilačný smilník a vrah.
-
.vždy keď zomrie nepriateľ ? od .dedeon | 25. november 2010 00:03
Neprestávam sa čudovať. Tri naše konverzačné vety vyvolali nielen maďaričovské hlúposti o slovenskosti, ale aj pohľad Jany Beňovej, že hádžem kameňom, a stovky reakcií, podľa ktorých som zakomplexovaný chudák. Za vysloveným si, samozrejme, stojím – Milan Rúfus bol možno zaujímavý básnik (ak nešlo o gýč, ako mi sprisahanecky vravia niektorí umelci), ale jeho postoje zaujímavé neboli. Naopak, boli neslobodné a trápne. V komunizme aj v slobode. Lebo, ako môže byť krása poslušne spojená s diktatúrou? A ako modlitbičky s mečiarizmom? A je to potom ešte krása a modlitba? Mne sa zdá, že nie. To poviem vždy, v deň radosti i v deň smútku, ak na to príde reč. V tej relácii na to reč prišla (mimochodom, nebol som to ja, kto tému Rúfus otvoril). A keď už teda prišla, zdalo sa mi, že v rádiu, ktoré počúvajú najmä mladí ľudia, nemôžeme ostať iba pri klišé, že zomrel veľký básnik, a nič viac. Lebo niečo viac existuje. Ak by som pietne mlčal, ostalo by vo vzduchu niečo nedopovedané, niečo zamlčané, niečo nepoctivé, niečo, čím sa tu stále znovu pohodlne klameme – náš milovaný alibizmus. Rádio FM je alternatívne, a myslel som si, že aj slobodné – preto by mi prišlo hlúpe práve jeho mladým poslucháčom milosrdne klamať o našich bardoch, ako to robíme už stáročia. Preto, len preto, som dopovedal aj druhú polovicu pravdy o Rúfusovi. Inak sa v skutočnosti nedalo. Veď skúste si predstaviť, že by zomrel niektorý z našich podarených „zakladateľov štátu“. A skúste si súčasne predstaviť, že by ste k tomu museli niečo povedať. Povedzme v deň pohrebu. Nie na pohrebe, tam sú predsa len iné pravidlá, ale povedzme v rádiu. Čo by ste povedali? Že zomrel veľký politik, ktorý sa zaslúžil o štát? Len to? Nič o mečiarovskej privatizácii, nič o únose, nič o Remiášovi, nič o ich nacionalizme, pretvárke a komunistickej minulosti? Nič o zneužití štátu? Naozaj? A nebola by to potom lož? Mne sa klamať nežiadalo. To sa fakt nesmie, pán minister kultúry? Chápem, že keď ste vstupovali do komunistickej strany, nesmeli ste hovoriť o jej zločinoch. A tak ste pietne mlčali. Chápem, že kubišovskú lžitelevíziu ste podržali, a zase ste pietne ako člen jej vedenia mlčali. Chápem, že ani dnes nesmiete hovoriť pravdu o svojej strane, jej pozadí, kšeftoch a o celej vašej koalícii. Chápem, že znovu pietne mlčíte. Ale nezaťahujte do svojho smutného života v lži aj Slovensko. Vy ste sa pre lož opakovane rozhodli, ale Slovensko nie ste len vy. Slovák neznamená celoživotný klamár, komunista či karierista, hoci vám sa to tak pri pohľade okolo seba či do zrkadla možno zdá. A slovenskosť, ktorou sa rúhate, nie je len oportunizmus, hoci vy osobne to znamienko rovnosti už roky vytvárate. Slovensko si takto ľahko neukradnete. Toto bola tá ľahšia časť editorialu. A teraz k tej ťažšej. Jana Beňová, autorka výbornej knižky Plán odprevádzania, napísala do SME, že tým, čo som o Rúfusovi povedal, som nielen sploštil ľudský život na pár viet, ale že som „hodil kameňom“. Ak tomu dobre rozumiem, Jana, myslela si tým, že som sa zachoval ešte horšie ako pokryteckí ľudia, ktorí chceli kameňovať prostitútku, a keď im Kristus povedal, že kameňom má právo hodiť len ten, kto je bez viny, nehodil nik. Ja som hodil, nehodník. Dobre som to pochopil? Premýšľal som o tom. Vieš, je to vlastne premýšľanie o písaní. Môžeme písať o hriechoch politikov, keď máme svoje vlastné? Môžem napísať, že Fico notoricky klame, keď sám oklamem policajta? Môžem povedať, že Rúfus bol počas mečiarizmu zbabelý, keď som sám počas komunizmu nebol v base? Ale aj – môžeš ty napísať, že hádžem kameňom, a tým sama hodiť kameňom? Podľa mňa áno, lebo inak by nebolo slobodného písania. Podľa teba nie? Kto potom bude kontrolovať mocných? Svätí? Neverím na takých medzi nami. Ty hej? Hodiť kameňom znamená chcieť zabiť. Som vrah? Podľa mňa nie. Pravda nezabíja, ale oslobudzuje. Myslím, že aj v deň pohrebu.
-
.pán Hríb od .siajsom | 21. november 2010 19:00
Váženy pán šefredaktor, chcem Vás poprosiť aby ste si prečital moju reakciu na článok,pána Feldeka,ak potom neberiete v sebe silu a odvahu tak Vám rad poskytnem všetky dokumenty,ktoré dokazujú, bohužial to čo nechcete počuť čítať,atď.od augusta toho roku v úcte L.J.
-
.pán Hríb od .siajsom | 21. november 2010 19:00
Váženy pán šefredaktor, chcem Vás poprosiť aby ste si prečital moju reakciu na článok,pána Feldeka,ak potom neberiete v sebe silu a odvahu tak Vám rad poskytnem všetky dokumenty,ktoré dokazujú, bohužial to čo nechcete počuť čítať,atď.od augusta toho roku v úcte L.J.
-
.pán Hríb od .siajsom | 21. november 2010 19:00
Váženy pán šefredaktor, chcem Vás poprosiť aby ste si prečital moju reakciu na článok,pána Feldeka,ak potom neberiete v sebe silu a odvahu tak Vám rad poskytnem všetky dokumenty,ktoré dokazujú, bohužial to čo nechcete počuť čítať,atď.od augusta toho roku v úcte L.J.
-
.privela idealismu v SVK od .dunajsky | 19. november 2010 00:51
slovenska realita - kde sa 'silni' pasuju, tam sa niekedy 'rozlieva' krv. Valko tomu urcite rozumel, ale asi si 'nekupil' dost 'ochrany' ...
-
.ernest Valko od .piro | 16. november 2010 22:13
Verím,že Havloská výzva spred Novembra ´89:Pravda a lás ka musiia zvíťaťaziť nad lžou a nenávisťou sa do bodky spl nia.A taktiež,že tento život sa smrťou nekončí,ale má po kračovanie v budúcom oveľa krajšom ,v ktorom spravodli ví nájdu plnosť šťastia,o ktoré na tomto svete bojovali.
-
.aj mne je smutno... od .jozefa | 16. november 2010 19:43
vôbec som ho nepoznala iba z počutia o jeho činnosti vo VPN, postoj k životu, ľuďom vždy pomôcť a prospešnej práce pri zakladaní štátu mám taký istý pocit, hladám ,myslím na všetky možné informácie. Sama reagujem na "variácie" o smrti takmer totožne to tak cítim,ako ked som sa dozvedela o smrti Diany manželky princa Charlesa. Je to krutá realita...za Dianou doteraz smúti celý svet a za pánom Valkom ľudia s dobrým srdiečkom...
-
.som si istá od .veve | 15. november 2010 17:34
Keby nebolo večnosti, smrť by bola výsmechom lásky a priateľstva. Nemal by zmysel čestný život, lebo odmena za zlo aj dobro by bola rovnaká. Ničota.Keby nebolo večnosti,v ktorej je nám sľúbená ešte väčšia plnosť života, akú prežívame tu na Zemi, vrah aj zavraždený by dostali rovnaké vysvedčenie za svoj život. Ale nie je to tak. Kúkoľ a pšenica rastú spolu, ale je napísané o tých, čo sa dopustili neprávosti : Vo večnosti bude plač a škrípanie zubami, vtedy spravodliví zažiaria ako slnko v kráľovstve svojho otca Život nie je úsečka, ale polpriamka.
Komentáre do diskusie môžu pridávať len predplatitelia Piana. Zaregistrovať sa môžete tu.
Redakcia si vyhradzuje právo vymazať príspevky, ktoré obsahujú vulgárne či rasistické výrazy, a tiež tie, ktoré sú osobným útokom na redaktorov a spolupracovníkov .týždňa.
Copyright © 2009 - 2012 Vydavateľstvo W Press a.s., Partizánska 2, 811 03 Bratislava, Slovensko / ISSN: 1336-653X
Design and Technology by MONOGRAM