najčítanejšie

  1. Nebude to guláš
    prečítané 3005x
  2. Protestmi k revolúcii?
    prečítané 2391x
  3. Prezident?
    prečítané 1287x
  4. Gorila je problém
    prečítané 644x
  5. Egyptu hrozí biblická katastrofa
    prečítané 604x

články

rss

O dvojkríži na trojvrší

Pred necelým mesiacom predsedníčka (odrazu národne cítiacej) vlády v súvislosti s novelou zákona o štátnych symboloch vyhlásila: „Možno dávam taký skromný návrh školám. Deti vedia vyrábať krásne veci, takže nevidím dôvod, aby tieto dôležité symboly na hodinách výtvarnej výchovy nevyrábali.“ Čo to vôbec budú maľovať?

.tomáš Gális

22. august 2010 | prečítané 1190x | reagoval 1 človek

...pokračovanie nájdete v aktuálnom čísle na stánkoch

.vstup do on-line vydania.

priemerné hodnotenie: 2.7  ~  hodnotilo: 6
 
1 2 3 4 5

ohodnoťte článok od 1 do 5

Diskusia (1)

  1. .pripomienky od .karol Gémesi | 29. august 2010 23:48

    Tomáš Gális: O dvojkríži na trojvrší V ostatnom čase sa utešene veľa píše o našej histórii, čo je veľmi dobré. Zíde sa to väčšine z nás. Od zákonov, predpisujúcich vlastenectvo má oveľa lepší vplyv na národne sebavedomie, keď poznáme svoju minulosť, keď vieme o udalostiach a osobách, o ktorých je dobré vedieť, ale aj o negatívnych veciach, aby ten obraz bol pravdivý a reálny. Na škodu veci, však aj v treťom tisícročí pokračujú určité kruhy a osoby v šírení historicky nepodložených vecí. Je veľmi ťažké pochopiť, prečo je lepšie poznať pekné rozprávky, ako skutočnosť. Koho chceme dnes ohromiť, koho chceme predbehnúť? Kritická príloha, vyššie uvedeného názvu obsahuje zaujímavé informácie. Dovoľujem si mať však dve pripomienky k nej. V súvislosti s používaním dvojkríža sa píše, že „jediným logickým vysvetlením použitia byzantského symbolu v štátnom znaku Uhorska Belom III. je pôsobenie Cyrila a Metoda a pevné zakorenenie tradície Veľkej Moravy na našom území.“ Nikto nespochybňuje pevné zakorenenie tradície Veľkej Moravy na našom území, ale v týchto tradíciách by bolo asi dosť ťažké nájsť byzantský dvojkríž. Dôvod je jasný, dokumentmi dokázateľný, ale vôbec nie pekný. To, čo grécki bratia Konštantín a Metód urobili pre Slovanov, je niečo veľmi ušľachtilé, dôležité a čisté. Nikomu nechcem krivdiť, ale mám taký dojem, že si to dostatočne nevážime. Veď veľa ľudí ani to nevie, prečo hovoríme o Cyrilovi a nie o Konštantinovi, keď chorý Cyril žil asi len dva mesiace v jednom rímskom kláštore a potom zomrel, kým Konštantin bol aj na Morave a pochodil celý vtedajší svet. Prednášal,učil, písal, tvoril a mal 42 rokov, keď Konštantin – Cyril zomrel. A čo vieme o Metodovi? Okrem toho, že na Morave vytvorili školu, vzdelávali, prekladali náboženské i právnické dokumenty, vychovali mladých slovanských kňazov, podarilo sa im v deviatom storočí vybaviť nepredstaviteľnú vec. Získali súhlas pápeža k vykonávaniu bohoslužieb v jazyku obyčajných ľudí, v slovienčine. V dobe, keď nikoho ani nenapadlo, že je možné slúžiť svetu omšu aj v jazyku inom, ako tri „biblické jazyky“: hebrejčina, gréčtina a latinčina. Existuje o tom aj overený, platný dokument, list pápeža Jána VIII, z júna 880 s tzv. privilégiom na slovanské bohoslužby. Naša kolektívna pamäť bola k Metodovi ešte nespravodlivejšia. Kým Konštantin strávil na Morave asi 3-4 roky a z cesty do Ríma sa už nevrátil, Metod venoval zo svojho života Slovanom asi 22 rokov. Nie hocijakých. Jeden z našich známych historikov, odborníkov na dejiny Veľkej Moravy, pán profesor Richard Marsina to výstižne nazval bojom v názve svojej publikácie k 1100.výročiu Metodovej smrti. Keď sa asi v lete 870 novomenovaný arcibiskup Metod so sídlom v Sriemsku vydal na cestu na Veľkú Moravu, nemeckí, či správnejšie franskí biskupovia ho dali zajať a držali ho v neľudských podmienkach asi tri roky. Najviac chýbal asi Koceľovi, v Blatnohrade s ktorým sa tiež poznali a kto ma podiel aj na tom, že po smrti Konštantina-Cyrila sa nevrátil do Byzancie, ale na Moravu. Z väzenia mu nakoniec pomohol pápež, ale až po troch rokoch. V lete 873 sa Metod vrátil na Veľkú Moravu, odkiaľ predtým vyhnali franských kňazov. Ale nie všetkých. Svätoplukov obľúbenec, švábsky mních Viching tam zostal a znepríjemňoval Metodov život až do konca. Dvakrát to musel riešiť až pápež. Napriek tomu, na návrh Svätopluka bol Viching vysvätený pápežom za Nitrianskeho biskupa. Treba povedať, že to nebol jediný prejav Svätoplukovho prístupu k Metodovým aktivitám. V spomínanom liste pápeža z júna 880 stojí za citovanie aj táto veta : „ A keď sa tebe a tvojim veľmožom páči počúvať omše radšej v latinskom jazyku, nariaďujeme, aby sa pre teba odbavovali po latinsky.“ Tesne pred svojou smrťou mal Metod ďalšie problémy s Vichingom. Metod ho vyobcoval a ten sa so Svätoplukovou podporou vybral do Ríma, aby to pápež zrušil. Metod sa vyriešenia už nedočkal, zomrel dňa 6.apríla 885, ako sedemdesiatročný. Na záver jeden citát zo spomínanej knihy p.prof.Marsinu: Na Svätoplukové doporučenie a so súhlasom pápeža Viching prevzal cirkevnú moc koncom roka 885 a „ z lona cirkvi vyobcoval, ako rozsievačov kúkoľa“ Metodových spolupracovníkov a vyhnal ich z Veľkej Moravy. Svätopluk po Metodovej smrti súhlasil s úplným zlikvidovaním toho, čo Konštantin a Metod na Morave vykonal. Nemožno popierať, že významnú úlohu pri úplnom zákaze používania slovienskej liturgie zohrala svetská moc, konkrétne sám Svätopluk. Bezprostredná kontinuita diela Konštantina a Metoda bola u nás vyhnaním Metodových žiakov narušená. Pokračovala však u južných Slovanov v Bulharsku a v dnešnej Macedónii a postupne sa rozšírila k východným Slovanom, takže sa stala základom kultúry a tradície, ktorá mala celoslovanský charakter. Ak máme zostať na pevnej pôde, možno tvrdiť len to, čo sa dá hodnoverne dokázať. Hoci sa sviatok Cyrila a Metoda uvádza už v tzv.Spišskom misáli z konca 14.storočia, o obnovení cyrilometodskej tradície na Slovensku môžeme hovoriť až od 17.storočia. ( R.Marsina:Metodov boj) Metodovou smrťou skončila aj slovienská liturgia a trvalo viac, ako jedno tisícročie, kým sa obnovila možnosť používania národných jazykov. Na Morave Viching a jeho nástupcovia prísne dohliadli na to, aby sa žiadne „grécke úchylky“ nepoužívali a neudržali, o to viac, že to aj pápež Štefan V. prísne zakázal po Metodovej smrti. V odseku Trojvršie sa píše o zásluhe miest na zachovaní svojich erbov s dvojkrížom napriek častým zmenám štátneho znaku. V článku citovanej knihe slovenského heraldika Jozefa Nováka sa však píše, že : „Erby boli striktne udeľované panovníkom a nesmeli sa svojvoľne meniť...Ak bol erb udelený, nemohol ho ani panovník svojvoľne meniť.“ Karol Gémesi

Komentáre do diskusie môžu pridávať len predplatitelia Piana. Zaregistrovať sa môžete tu.


Redakcia si vyhradzuje právo vymazať príspevky, ktoré obsahujú vulgárne či rasistické výrazy, a tiež tie, ktoré sú osobným útokom na redaktorov a spolupracovníkov .týždňa.

Inzercia Newsletter RSS Predplatné Články z tlačených vydaní Kontakty

Copyright © 2009 - 2012 Vydavateľstvo W Press a.s., Partizánska 2, 811 03 Bratislava, Slovensko / ISSN: 1336-653X

Design and Technology by MONOGRAM