Ako si zachovať poriadok mysle vo svete plnom zmätkov? Ako si udržať slobodu v dobe rastúcej túžby zástupov zbaviť sa jej? Čo možno a nemožno očakávať od nových technológií? Aké miesto má v politike etika a prečo musia dobrí ľudia navzájom komunikovať? Hovoríme v ďalšom diele .konfrontácií.

7. novembra 1917 obsadili boľševici Zimný palác v Petrohrade. Čo po tejto udalosti nasledovalo, čo jej predchádzalo? Aký je vzťah medzi snívaním o šťastí ľudstva a masovým terorom? Prečo a pre koho bol komunizmus príťažlivý a prečo takým môže byť aj dnes? Čoho sa obáva dnešné čínske vedenie? Čo má Si Ťin-pching spoločné s Leninom, alebo: čo bol „NEP“? Pokračujeme v Konfrontáciách.

Ako súvisia reformácia a protireformácia s vývojom demokracie a trhovej ekonomiky; čo majú spoločné sektári 16. storočia s revolucionármi 20. storočia; prečo je potrebné poznať náboženské korene modernity a ako nám pomôžu v porozumení súčasnému dianiu? Diskutujeme v ďalšom pokračovaní cyklu .konfrontácie.

O tom, kedy ľudia túžia po vlastnom zotročení, prečo bývajú totalitní vodcovia milovaní, prečo rozum nemusí vždy zvíťaziť nad atavizmami, aké inštinkty vedú naše sociálne správanie a kedy sa môže stať ich pôsobenie zhubným – na tieto a ďalšie súvisiace otázky sa pokúšame odpovedať v rozhovore ďalšieho dielu Konfrontácií.

Je horšia tyrania alebo chaos a bezvládie? Komu vyhovujú spoločenské krízy? Ako rýchlo upadajú svetové veľmoci? Prečo bývajú rozhodnutia veľkých štátnikov tragické? O dnešných globálnych trendoch, o lekciách nedávnych aj dávnych udalostí, a prečo dejiny nekončia – aj o tom hovoríme v ďalšom pokračovaní Konfrontácií.

Zažívame masové šírenie novej agresívnej iracionality v tom istom čase, keď veda a technológia slávia nové triumfy. Paradox, náhoda alebo vzájomná súvislosť? Kam kráčame, čo nás učí história moderných revolúcií, prečo by sme nemali vkladať do vedy a technológií mesiášske očakávania: aj o tom hovoríme v ďalšom diele našej relácie.

Islamský radikalizmus sa znova stáva témou. Výziev svetovému poriadku je ale viac. Kým liberálne demokracie zápasia s depresívnymi stavmi, ich radikálni vyzývatelia regrutujú nových stúpencov. Ako na tieto javy odpovedať? Ako ich správne chápať? Kde sú ich ideové korene? A čo nám hovoria o nás samých?

Majú fašizmus a komunizmus niečo spoločné, aj keď sa ocitli navzájom vo vojne? Čo o tom dnes vypovedá propaganda Putinovho režimu? V čom pripomína náš dnešný svet 30. roky minulého storočia? Sme dnes múdrejší než vtedy? Kto nám zakazuje klásť otázky a prečo si to nesmieme nechať?

Koniec druhej svetovej vojny má dnes okrúhle výročie. Zdá sa, že sa chýli k novej vlne dezinterpretácií. Čo z výsledkov tejto vojny je naďalej s nami? Aké poučenie môžeme z jej histórie čerpať? Kto má aký podiel na porážke nepriateľa a kto bol skutočným víťazom? Vyhneme sa novému svetovému konfliktu?