Prečo stále venujeme tákú veľkú pozornosť sociálne vylúčeným komunitám? Má zmysel nalievať do nich peniaze? Kde sme počas pandémie zlyhali v prístupe k marginalizovaným rómskym komunitám? Prečo najchudobneších Rómov stále obháňame policajnou páskou v nútenej územnej karanténe? Kto je za to zodpovedný? Čo a kto je za konfliktom o Atlase rómskych komunít? Ktoré príklady dobrej praxe vieme využiť pri ďalších vlnách pandémie?

Ako prežíva svoj Aspergerov syndróm mladá žena a ako zvláda pandémiu matka dieťaťa s autizmom (PAS)? Čo autistom najviac prekáža okrem nosenia rúšok? Pomáha alebo škodí im sociálna izolácia? Má komunita ľudí s autizmom na Slovensku dostatočný prístup k psycho-sociálnym službám? A zaznamenala zvýšenú solidaritu zo strany verejnosti počas pandémie?

8. apríla sme si pripomenuli 50. výročie konania Prvého svetového kongresu Rómov, ktorý sa uskutočnil v dňoch 8. až 12. apríla 1971 v Londýne. A tiež 30. výročie prijatia uznesenia vlády SR č. 153/1991 známeho ako Zásady vládnej politiky voči Rómom, ktorými boli Rómovia na Slovensku uznaní ako národnostná menšina. Pripomíname si rómsku históriu, ktorá je po stáročia neoddeliteľnou súčasťou európskej histórie. Napriek tomu, že sú Rómovia najväčšou menšinou v Európe, ich komunity stále čelia všadeprítomnej diskriminácii a marginalizácii. To im bráni v prístupe k základným právam na vzdelanie, zamestnanie, dôstojné bývanie alebo k základným službám zdravotnej starostlivosti. So splnomocnenkyňou vlády pre rómske komunity Andreou Bučkovou budeme diskutovať o histórii Rómov, opáskovaných „osadách“, koncepciách riešenia chudoby MRK a jednom atlase, ktorý sa stal predmetom sporu s jej predchodcom Ábelom Ravaszom.

Meditatívne stretnutie s biskupom Róbertom Bezákom a kazateľom Danielom Pastirčákom o tajomstve vzkriesenia, veľkonočných sviatkov a nádeje, ktorú nám priniesol paradox ukrižovania.

Rizikom chudoby alebo sociálneho vylúčenia bolo v roku 2018 na Slovensku ohrozených 16,3 % obyvateľstva. Pandémia nového koronavírusu tento problém prehĺbila.

Aktéri deinštitucionalizácie chcú docieliť, aby seniori a ľudia so zdravotným postihnutím nežili internátnym spôsobom života, ale vo svojom domove, v ktorom im budú zabezpečené ich potreby v súlade s ich predstavami o živote. Hovoríme pritom asi o 55 000 ľuďoch.