Žofka je, ako napokon aj veľa iných, „dieťa s kľúčom na krku.“ Také dieťa sa vie o seba postarať, a hoci je ešte celkom malé, vo všeličom je už veľké. Lebo tak to chodí. Napríklad je veľké, keď sa nehnevá na rodičov, že musia veľa pracovať. Ale smutné je. Žofka príde zo školy domov, a väčšinou je...sama.
Dnes sa toho toľko stalo. A Žofka by to chcela niekomu porozprávať. No nikto z „Veľkých“ akosi nemá čas. Ešteže je Žofka stále aj malá. Takí malí si vždy nájdu kamaráta. A keď nenájdu, tak si ho vyrobia. A tak má aj naša Žofka, svoju Žofku. Vyrozpráva jej svoje dnešné dobrodružstvá, aby si skrátila chvíľu, kým príde mama. Lebo ona predsa nakoniec, vždy príde.
