Vladimíra Sorokina si dovolím predstaviť len krátko: To je ten, čo napísal Opričníkov deň (a desiatky ďalších románov, noviel, poviedok, filmových scenárov, divadelných hier, trilógiu, operné libreto). V slovenčine či češtine vyšlo viacero jeho kníh (v iných jazykoch ešte oveľa viac), naposledy minulý rok v Česku novela Vánice.

Už sú tu. Moji Nepálci predsa len prišli. Naivná organizačná hra náhodou vyšla a oni sú tu. Traja piadimužíci, ktorí pozorujú túto krajinu čistými očami. Očami, aké mi nemôžeme mať, lebo tu žijeme, očami, aké ani ja nemám, keď prídem z Nepálu po dlhom čase. A ja sa na tom ich pozorovaní priživujem a užívam si ho. Je to neuveriteľné poučné. Traja chlapci s gitarami, ktorých som v letiskovej hale pre ich malú výšku nemohla nájsť, chodia po Bratislave a stále im padajú sánky.

„Toto nie je čas na bilanciu, toto je čas na bodku,“ znie prvá veta glosy Petra Zajaca z predpredminulého čísla .týždňa. Tiež mám pocit, že sa kamsi vytratila kontinuita na rok 1989, solidarita generácií, étos v politike. Príliš veľa marketingu, hier s médiami, gest a rečí.

Dva týždne pred Veľkou nocou uviedla SND premiéru inscenácie o kríze hodnôt, v ktorej hlavné úlohy zohrávajú dysfunkčná rodina, šamanistická maska a zopár zázrakov.

Záujem o povolanie zdravotnej sestry klesá. Od roku 1995 bolo nutné zatvoriť tri zdravotnícke školy. Atraktívnejším sa stáva povolanie maséra, ktoré nie je závislé od štátnych peňazí.

Radi sa hráme. No hra nemusí byť iba výplňou času, ale aj výzvou, námahou, niekedy aj sklamaním, ktoré je však predzvesťou omnoho intenzívnejšieho víťazstva. Taký pocit som mala, keď som sa vrátila z návštevy Festivalu hier a zábavy, ktorý sa konal počas polročných prázdnin v Trnave.

Sú ľudia, ktorí chodia do hory na drevo, a potom ho doma pália. Je vcelku jasné, prečo to robia. A sú aj ľudia, ktorí chodia do hôr na kamene a potom ich doma pália. Prečo to robia? Čo z toho majú?

Generácia Y je obľúbenou témou na konferenciách manažérov, ktorí sa venujú ľudským zdrojom. O tom, ako v práci funguje táto generácia, hovoríme s Marianou Dolinskou, HR manažérkou Allianz Business Services.

Ten kríž sa začal hneď po parlamentných voľbách v júni 2010. Len čo opadla prvá radosť z volebného víťazstva, koalícia odhlasovala Roberta Fica za podpredsedu parlamentu v čase dôvodného podozrenia z korupcie. Potom sa to už viezlo a naplno to zasiahlo aj OKS. Začali sa spravodajské hry okolo voľby generálneho prokurátora a dnes sa už pomaly nedá povedať, kto všetko bol do nich namočený. Vo funkciách zostali Harabin a Trnka, čo do veľkej miery zablokovalo zmeny v justícii.

Jednoduchou hrou osudu, ak si vypožičiame slová Boba Dylana, je skvelá trilógia Juraja Chlpíka (výstava na moste, dokumentárny film a kniha) zavŕšená v čase, keď sa pýtame, kto usmerňuje farebnosť fasád zatepľovaných sídlisk.