Možno by naozaj nebolo zlé, keby sme si mohli Vianoce vychutnávať bez protivných a čoraz menej kreatívnych reklám na rozličné supervýhodné a nekonečne zázračné produkty. Nehovoriac už o kvázihudbe, čo ich sprevádza. Určite by to bolo super.

Slovenská dokumentaristka Zuzana Piussi sa vracia s novým dokumentárnym filmom, v ktorom sleduje chápadlá mafie a oligarchov prepojených na politiku. Robí to po svojom a robí to opäť dobre. Ukradnutý štát je silný dokument.

Myšlenka byla jednoduchá. Až jednou trvale osídlíme Mars, jakkoli veliká zásoba potravin a kyslíku nebude stačit. Jedním z nápadů bylo si s sebou vzít miniaturní Zemi, veliký skleník.

Detstvo býva zväčša dôležitým úsekom života. Niekedy tým najpodstatnejším. V dobrom, a z času na čas i v zlom. Zážitky z útleho veku sa vrývajú po pamäti, formujú človeka. Ulice, záhrady, les, domy, priestory detstva sa neraz stávajú celoživotnou mierou na meranie iných priestorov.

Väčšina oficiálnych fotografií slovenského štátu skresľuje realitu. Ich hlavnou funkciou bolo vytvárať lákavé obrazy. Cieľ bol jednoznačný: inscenovanie pocitu istoty v krízových časoch.

Americkí prezidenti z radov Demokratickej strany nemávajú v strednej Európe veľa fanúšikov. Náš región tradične viac dôveruje Republikánom, že potlačia prípadne expanzívne chúťky Moskvy. Ale Barack Obama si na stránkach tohto časopisu aj na demokrata vyslúžil obzvlášť zlú reputáciu.

Chcel som ísť pôvodne do Komárna. Ibaže do Komárna, hoci je to približne osemdesiat kilometrov a trať nevyzerá na nejakú uzkokoľajku, sa z Bratislavy cestuje dve a pol hodiny. Povedal som si, že asi zle vidím, ale videl som dobre a ani zlý vlak som si nevybral. Vlaky do Komárna, hlavného mesta slovenských Maďarov, chodia prosto z Bratislavy, hlavného mesta slovenských Slovákov, rýchlosťou tridsať kilometrov za hodinu. To nie je železničná doprava, to je železničné pohŕdanie.

„Ach, tí Burning Hell. Keď prídu na Slovensko, tak je zlé počasie,“ víta s úsmevom na tvári členov kanadskej skupiny The Burning Hell jeden z organizátorov Pohody.

Domácou antiosobnosťou roka 2009 je podľa .týždňa celkom jednoznačne predseda slovenskej vlády Robert Fico. A to ani nie tak pre zlo, ktoré sám vykonal, ako skôr pre zlo, ktoré umožnil a za ktoré je plne zodpovedný.

Neonacisti by mali byť pre uvažujúceho a civilizovaného človeka úplnou záhadou. Po hrôzach 20. storočia by sa vlastne nemali vyskytovať, lebo neexistuje jediný obhájiteľný dôvod, aby existovali. A predsa nám pochodujú po uliciach, hrdo sa hlásiac ku všetkým ľudským ikonám zla, ku všetkým poškvrneným symbolom, ku všetkým svinstvám, a ešte sa predvádzajú pocitom morálnej prevahy. A čuduj sa svete, mnohí ľudia im to žerú. Primnohí.