Blíži sa koniec dekády. Aspoň si to myslím. Ak bol rok 2000 jej začiatkom, tak rok 2009 je koniec. Budúci rok 2100 bude začiatok novej. Pravdaže, je to diskutabilné. Možno rok 2000 bol koniec minulého storočia a začiatok prvej dekády tohto storočia je rok 2001.

Stúpame s malou skupinkou do kultového horského mestečka Namche Bazaar. Stretávame starých hipisákov, čo si dávajú Everest Base Camp po tridsiatich rokoch. Väčšina ide so svojimi vyrastenými deťmi a krúti hlavou, čo sa to, preboha, stalo s ich rajom. Namche, kedysi útle kamenné mestečko, dnes vyzerá ako európske alpské mesto s farebnými strechami z vlnitého plechu.

Dnes si svet pripomína výročie šokujúcej tragédie. Od japonského útoku na americkú základňu Pearl Harbor uplynie 75 rokov. Spojené štáty vytriezveli z politiky izolacionizmu a definitívne vstúpili do druhej svetovej vojny.

Tokajskou vinohradníckou oblasťou sa zaoberali viacerí ministri pôdohospodárstva, ale aj podnikatelia. Už v roku 1992 dal vtedajší minister pôdohospodárstva Peter Baco súhlas, aby si Maďarsko mohlo ochrániť Tokaj v rámci dedičstva UNESCO.

Šesť rokov pracuje v jednej z najnebezpečnejších krajín, kde ako Slovák vedie pobočku medzinárodnej firmy. Vlani Taliban uniesol a zavraždil jeho kolegu, poľského inžiniera Piotra Stanczaka. Napriek všetkému však v Pakistane ostáva a hovorí o ňom so zaujatím. Ivan Vrubel.

Jazznica. Jedinečný festival, ktorý od roku 2007 už štvrtýkrát počas troch júlových dní zaplnil Banskú Štiavnicu milovníkmi džezu z celého Slovenska. Treba podotknúť, že k neopakovateľnej atmosfére, ktorá v uliciach mesta pripomína južanskú fiestu, výrazne prispieva genius loci historického centra.

Anonymita internetu poskytuje priestor na to najhoršie, čo v človeku je – takýchto a podobných viet sme už za tie roky počuli veľa.

Milý Emil, díval som sa na telku a to je naozaj zaujímavé, lebo tam vysielajú všetko, čo vysielali pred tridsiatimi až päťdesiatimi rokmi.

Šukar Dživipen – Pekný život. To je názov komunitného centra, ktoré sme s Vierou Dubačovou, Marekom Kapustom a manželmi Koledovcami zakladali pred dvoma rokmi v rómskom gete pri Banskej Štiavnici na Šobove.

Mečiar sa začiatkom roku 1990 objavil fakt ako vychádzajúca hviezda slovenskej politiky. Ohuroval znalosťami (vtedy sme ešte netušili, že sú to znalosti dodávané z temných zákutí komunistického undergroundu), výdržou (vtedy sme ešte nevedeli, že ide o jazdu medzi Scyllou a Charibdou stavov jeho duše), komunikačnými schopnosťami (vtedy sme ešte nevedeli odhadnúť rozdiel medzi možnosťou a skutočnosťou), rýchlym rozhodovaním (vtedy sme ešte netušili, že aj sľubovanie nemožného je istým typom rozhodovania), jasnozrivosťou (vtedy sme ešte netušili, že sa za ňou ukrýva sieť vycvičených informátorov), presvedčivosťou (spojenou s vydieraním)... a zdanlivou lojalitou, ktorá bola iba umne ukrývanou prípravou na frontálny útok na Verejnosť proti násiliu (VPN). Spoznávali sme sa v akcii a keď sme sa spoznali, došlo ku konfliktu, ktorý bol koncom VPN a začiatkom Mečiarovej politickej kariéry. Mečiara sme odvolali po tom, ako sa opakovane pokúsil denunciovať Jozefa Kučeráka, ktorý viedol vo vláde Slovenskej republiky ekonomickú reformu. Po tom, ako napadol Verejnosť proti násiliu v televízii vymyslenými obvineniami o cenzurovaní jeho príhovorov k občanom. Po tom, čo rozbil prvú ponovembrovú koalíciu svojvoľným odvolaním ministra vnútra nominovaného najbližším koaličným partnerom (KDH) a vniesol napätie do vzťahu s týmto koaličným partnerom. Po tom, čo vyšlo najavo, že začína okolo seba budovať záujmovú sieť všakovako podplatených a zmanipulovaných ľudí. Po tom, čo sa naozaj ukázalo, že iba s ťažkosťami rozlišuje medzi pravdou a lžou, respektíve používa lož ako pracovnú metódu.