Mário Radačovský, bývalý šéf baletu SND, pomaly končí s aktívnym tancom, začína študovať choreografiu v Prahe, zvažuje, či ísť do politiky, a buduje nový Balet Bratislava. Robí tam všetko, choreografa, manažéra aj stavbyvedúceho, zametá aj sadruje.

Spolkový snem schválil obrovskou väčšinou posilnenie Európskeho fondu finančnej stability. Nepomohol na slovenské pomery ani neobvyklý vstup Richarda Sulíka do nemeckej debaty. Pozornosť Európy sa tak pomaly obracia na váhajúcu Bratislavu.

Rektori dvoch ostravských univerzít napísali list študentom základných a stredných škôl. Pointa listu: študenti sa majú viac učiť. Celkom logické, však? Lekár nám povie, že máme žiť zdravo, kazateľ, že máme žiť cnostne. Čo iné môže chcieť rektor ako to, že sa máme viac učiť? Rektori sú však znepokojení. Študenti nevedia jazyky, majú nechuť k matematike a k fyzike, nechce sa im makať, a mnohí preto univerzity jednoducho nezvládajú. „Učenie je drina,“ vyjadrili sa rektori v denníku Právo.

Fanúšikovia, fanovia, nerdi, geekovia, otaku, trekkies, trekkers, questers, kartičkári, scifisti, mangáči, a tak ďalej, majú mnoho rôznych mien, žiadne nie je dostatočne široké, aby ich zastrešilo všetkých. Navzájom sa nikdy nezhodnú, ale rozumejú si lepšie, ako s tými zvonku.

Emil, jedno je isté, že sa už nemôžem dočkať, kedy sa ochladí. Jednak neznášam horúčavy, jednak v horúcom lete veľmi nechodím do ulíc. Nie preto, že by som sa bál úpalu, vždy si zoberiem klobúk, ale preto, že po uliciach sa v letnom období pohybujú davy mladých žien a dievčat, ktorých cieľom je, aby chodili čo najmenej oblečené.

Poslanec Igor Matovič rád provokuje, napríklad premiérku a poslancov svojím tričkom, ale nerobí to vraj naschvál, len sa mu ten odkaz na tričku páči. Vie, že v politike bude dlho a že ho znovu zvolia. Bojí sa len toho, že ho to vzďaľuje od rodiny.

Je to malá irónia našich dejín. Sme národom, ktorému chýba otec. Česi majú svojho tatíčka, my sme ho neprijali. Maďari majú svojho kráľa -svätca, my sme na neho zabudli.

Prvý skutočný dotyk s hudbou bol v druhom alebo treťom ročníku ZŠ, keď som dostal so sestrou kotúčový magnetofón. Šiel som k sesternici, ktorá mala, tiež na kotúčaku, nahrané pesničky The Beatles. Keďže žiadne prepojovacie šnúry neexistovali, priložil som mikrofón k jej reprákom a nahral som si Revolution a spol. Nahrávka bola príšerná, ale počúval som ju do nemoty, až kým sa páska nezodrala.