Plastici. Človek ich môže velebiť za všetko možné - no to najpodstatnejšie sa skrýva v ich hudbe. A tá je aj hlavným dôvodom, prečo kapela vydržala do dnešných dní. Ak si vypočujete ich najnovší album Maska za maskou, zistíte, že ten oheň tam stále je. No je to iný oheň ako ten, ktorý kapela rozpálila, keď s nimi hrával ešte Milan Mejla Hlavsa, ktorý zomrel v roku 2001. Nehorí ako v minulosti, ale na druhej strane príjemne ohrieva.

Správa sa neformálne, o podnikaní rozpráva ležérne, ale pritom je jasné, že vie, o čom hovorí. Za pár rokov spolu s partnerom vybudovali úspešný internetový obchod, špecializujúci sa na predaj filmov, hudby a kníh. Peter Koštial.

Jeho firma sa za pätnásť rokov od svojho vzniku posunula od distribúcie cez výrobu až k riešeniam osvetlenia. Hovorí, že svetlo musí byť účinné, ekologické a malo by vyvolávať aj emóciu. Tú cítiť aj z jeho vyjadrení, keď o svetle rozpráva. Vladimír Levársky.

Aby sa vyhol vojenskej službe prišiel v roku 1976 do Československa. Učil francúzštinu, priatelil sa s výtvarníkmi, ktorí nemohli vystavovať a s ľuďmi, ktorí boli kritickí voči komunistickému režimu. Hoci je vyštudovaný filozof, radšej má umenie, ktoré je podľa neho lekciou pokory. Étienne Cornevine.

Rok 2010 bude v znamení parlamentných volieb. Tie by mali dať krajine vládu zrejme pre najzložitejšiu periódu od vzniku štátu. Nádej, že sa to v júni podarí, je však mizivá.

V polovici osemdesiatych rokov minulého storočia sme si na neformálne stretnutia mladých literárnych vedcov pozývali kolegov z iných vedeckých disciplín, sociológov, ekológov, historikov umenia a architektúry, etnológov. Chceli sme sa učiť a boli sme zvedaví, ako vyzerá špicková práca v susedných vedeckých disciplínach.

Do Bratislavy prišiel krátko po tom, ako si vo Frankfurte prevzal Mierovú cenu nemeckých kníhkupcov, zrejme najprestížnejšie ocenenie, aké môže spisovateľ v Európe dostať. Je jedným z najvýraznejších talianskych autorov a intelektuálov, začiatkom osemdesiatych rokov napísal vynikajúci literárny cestopis Dunaj. Hovorí, že nápad spracovať cestu od prameňa k ústiu najväčšej európskej rieky do „sentimentálneho románu” dostal práve v Bratislave. Claudio Magris.

Rudolf Sloboda (1938 – 1995) bol v slovenskej literatúre prítomný od polovice šesťdesiatych do polovice deväťdesiatych rokov. Celý čas sa v nej pohyboval na okraji, a predsa sa akýmsi tajomným spôsobom ocital uprostred diania. Alebo sa literárny pohyb vždy ustálil okolo neho? Bol to sebastredný narcis alebo „druhý človek“ slovenskej literatúry?

Na prvé počutie sa to zdá neuveriteľné, no keď sa nad tým zamyslíte, uznáte, že to asi bude tak: skupina Hex má dvadsať rokov. Oslava okrúhlych narodenín sa konala na Zimnom Žákovic Open v bratislavskom PKO.

Už po celý rok putujem Bruselom ako nomád. Za sebou mám nocľah v dvadsiatich siedmich posteliach. Nikdy so sebou nemám viac než jeden kufor. Zámerne. Chcem pochopiť eurokratov a lobistov aj z ich súkromnej stránky. Putovanie šlo dlho hladko.