Keď Gabriel García Márquez v roku 1982 preberal Nobelovu cenu, v tradičnom prejave čerstvého laureáta hovoril najmä o Latinskej Amerike. O jej výnimočnosti, samote - a šialenstve.

Ktosi poznamenal, že katastrofa, ktorá Haiti postihla, je v skutočnosti veľká príležitosť. Znelo to skoro cynicky, no uprostred cynických rečí iného typu (nič im netreba posielať, aj tak je to len čierna banda lenivá), aké sa teraz množia napríklad po internete, ale hoci aj v obyčajnej mestskej hromadnej doprave, to pôsobilo predsa len rozumnejšie.

Dňom začiatku dejín haitského utrpenia je 4. december 1492 a je totožný s dátumom objavenia Ameriky. V ten deň pristál na ostrove, ktorý je dnes rozdelený na štát Haiti a Dominikánsku republiku, Krištof Kolumbus.

Kamaráti na hotelovej izbe si rozprávajú politické vtipy. Najbojazlivejší ich utišuje, nech neblbnú, lebo aj steny majú uši. Najodvážnejší to okamžite ide vyskúšať a zakričí do steny: „Tri kávy!“

Největší událostí ledna je teď sníh, a to proto, že nespadl jak má, na hory, ale do ulic. A tam, v době globálního oteplování, nemá vůbec co dělat. Sníh má v Česku dvě jména, buď je to nadílka a pochází z klasických ladovských vánoc pozdní doby ledové nebo je to nadělení, čili kalamita.

Po čiastočnom víťaztve autodopravcov, keď im premiér sľúbilsplniť tri zo štyroch požiadaviek, ich boj pokračuje. Stále nie sú spokojní s rozsahom spoplatnených ciest prvej triedy. Chceli by platiť iba za tie, ktoré paralelne lemujú diaľnice. Z 1 500 kilometrov by tak bolo spoplatnených iba niečo vyše 300 kilometrov ciest.

Jedna žena, dvaja muži. Tohtoročnými laureátmi Nobelovej ceny za chémiu sa stali Ada E. Yonath, Thomas A. Steitz a Venkatraman Ramakrishnan. Podelili sa o ňu rovnakým dielom, a to za objasnenie štruktúr a funkcií ribozómov.

Možno by naozaj nebolo zlé, keby sme si mohli Vianoce vychutnávať bez protivných a čoraz menej kreatívnych reklám na rozličné supervýhodné a nekonečne zázračné produkty. Nehovoriac už o kvázihudbe, čo ich sprevádza. Určite by to bolo super.