Prímorská atmosféra sa derie cez okno do auta už z diaľnice. Pol hodiny jazdy z Manhattanu a ste na párhodinovej dovolenke – v Sheepshead Bay. Je to trochu ako ísť na Slovnaft, a tam si na ramene Dunaja pri čerstvom zubáčovi na chvíľu povoliť kravatu. V tráve o kúsok ďalej sa váľajú odpadky a voda v rieke zľahka smrdí, ale je to lepšie ako asfalt v meste rozpálený na päťdesiat stupňov.

Na záverečnom odovzdávaní cien Medzinárodného filmového festivalu v Karlových Varoch vo Veľkej sále hotela Thermal vyzýva iránsky režisér Abdolreza Kahani publikum, aby povstalo – ako výraz solidarity s iránskym ľudom, bojujúcim za spravodlivosť.

Stretnutí s najpopulárnejším atlétom súčasnosti bolo veľa. Už v roku 2004 sme plánovali jeho štart na ostravskej Zlatej tretre, ale pre zranenie na poslednú chvíľu odriekol. To ešte nebehal pod taktovkou kouča Glena Millsa.

Mená ako Yonne, Joigny, Auxerre vám asi veľa nepovedia. Ak áno, tak klobúk dole, ja som ich pred cestou sem počul a čítal prvý raz. Niekedy predtým som počul názov, či skôr som pil víno s etiketou Chablis, ktoré jeden môj vína znalý známy volá dôverne a láskyplne „chablíčko“.

Pri rozhovoroch s majiteľmi malých pivovarov odzneli ponosy na veľké pivovary, ktoré vraj varia nevýrazné pivo, riedia ho vodou, a vôbec, urýchľujú procesy kvasenia na minimum, čo chuti piva neprospieva. Na túto tému hovoríme s Drahomírou Mandíkovou, hovorkyňou jedného z gigantov na slovenskom trhu Pivovary Topvar Drahomírou Mandíkovou.

„Úvodný kurz do štúdia antropológie, ktorý dnes vyučujem, sa v mojich študentských začiatkoch volal Štúdium spoločnosti. Vtedy som si myslel, že ho nepotrebujem – veď predsa poznám spoločnosť, z ktorej pochádzam a v ktorej žijem. Netušil som, že môj subjektívny pohľad sa nemôže rovnať pohľadu školeného antropológa.“

Pôvodne sa mal tento článok volať Čľup a mal byť o tom, čo sa deje pri dopade kameňa na vodnú hladinu. Stretnutie troch živlov – zeme, vody a vzduchu – sa mi zdalo celkom pôvabné. Lenže potom sa tie živly stretli pri Trenčíne a nebolo to pôvabné.

Netuším, aké máte spomienky na detstvo. Koľko lásky ste mohli vstrebať a precítiť v objatí... Okolo koľkých klamstiev, hrubostí a zrád ste mohli len tak prefrčať cestou na ihrisko či do lesa a pri koľkých z nich ste sa museli zastaviť, lebo vám rodičia a iní dospelí strčili čumák rovno doprostriedka.

Je po daždi. Aj vo Viedni začiatkom prázdnin pršalo viac, ako by bolo milé. Vyše polkilometrová ulica so stromoradím, ktorú lemujú domčeky a jarmočné atrakcie, je prázdna. Böhmische Prater. Seit 1896, hlása ošumelý nápis na múre pri drevenom kolotoči.