Európsku úniu čaká v najbližších troch rokoch dramatická zmena. Nerozhodne však o tom práve zvolený Európsky parlament, ale štáty. Ak im to teda bude stáť za to.

Profily gangstrov sa zvyčajne píšu pri dvoch príležitostiach – kým sa ešte hadicami zmýva ich krv z chodníka, alebo krátko po tom, čo im na zápästiach zaklapnú putá. Vo väzbe napokon skočil aj obávaný mafián Juraj Ondrejčák.

Vyšiel Bulat Okudžava. Ruský básnik, prozaik, ale predovšetkým pesničkár. Dvojjazyčne, vo výbornom preklade Jána Štrassera a s cédečkom z Okudžavovho koncertu v Brne.

Napísať, že prípravy na svetový šampionát vo futbale sú v plnom prúde, by o tomto čase vyznelo ako absurdný omyl. Nuž, ale nebolo by to tak ďaleko od pravdy. Darmo, Brazília sa riadi latinskoamerickým časom a platí zásada, že na všetko je čas, až kým nie je neskoro.

Milí priatelia, zvieratá sú perfektné tvory. Pán Boh musel mať radosť, keď ich tvoril a keď im s láskou vdýchol život, aby robili neplechu na súši i vo vode. Taký oslík. Vo svetle Veľkej noci sa javí ako šmrncovné zviera, na ktorom Kristus vstupoval do Jeruzalema. Žiadna výstrednosť. Praktická univerzálnosť, nenáročná obsluha a dostupnosť pre každého. Niečo ako Renault clio na splátky bez navýšenia. A predsa, oslík niesol na svojom chrbte Boha! Inšpirovaní svätým Františkom a jeho kladným vzťahom ku zvieratám, vybrali sme sa s kamarátom na salaš.

Skupina Le Payaco vystúpila s veľkým úspechom na Pohode 2011, no ani vtedy nebolo jasné, že bude táto trojica pokračovať: Nový singel Kone potvrdil, že návrat je definitívny. Ale to nie je všetko. V októbri im vyšiel výberový album Jukebox, ktorý je pozvánkou hravého pajácovského sveta.

Odkedy si cez brucho nevidím na špičky nôh, chodí k nám teta upratovačka. A vždy večer predtým, ako má prísť, začnem upratovať, lebo mám pocit viny. Ale ona je úplná profesionálka. Veselá pani v stredných rokoch, krátke blond vlasy, robustné telo, suchá koža na rukách a absolútne jasný názor na všetko. Príde vždy v utorok o pol desiatej ráno, plná energie (a to má za sebou vyše hodinovú cestu autobusom a metrom), ja sa lenivo zvíham z postele, motá sa mi hlava, a cítim sa ako úplný idiot, lebo táto pani, čo by mi mohla byť mamou, tu stojí celá pripravená, usmiata, a spúšťa svoj ranný monológ, kým ja nič nevládzem, a keby som aj vládala, tak by sa mi prosto len nechcelo.

Žijeme v čudnom čase. Nezreteľnom, rozplývavom, rozmazanom. Deje sa čosi nedobré. Nie je jasné, čo, ale ten pocit, tá intuícia je tu. Je to naozaj čudný rok 2014, ako sme si ho nazvali s Fedorom Gálom. Lovím v pamäti, kde sa vzalo to spojenie, kým sa nevyplavilo na povrch. Našiel som ho, ako inak, vo Wikipédii. Po nemeckom vpáde do Poľska v septembri 1939 sa začalo sedem mesiacov času, ktorý dostal pomenovanie čudná vojna.

Putinov hovorca povedal, že Európania nedostávajú úplné informácie o situácii na Ukrajine a že naše správy sú cenzurované. Hm. Pozerajúc doma ruskú telku, beriem to ako fór. Ešte v čase Majdanu nás tu v Rusku kŕmili jednostrannými zábermi o chudákoch policajtoch. Rozhovor s policajtom o tom, ako im tí demonštranti-teroristi ubližujú. Rozhovor s matkami policajtov. Ani jeden rozhovor s demonštrantom. A potom nám kamarát, právnik, ale inak pohoďák a hulič, vraví: „Keby verbovali, hneď by som išiel brániť našich!” Táto ich propaganda tu urobila aj z inteligentných ľudí ovce. A toto isté si myslia oni o nás.

S tou poverčivosťou je to zložité. Je ťažké nebyť poverčivý, keď sú poverčiví všetci okolo vás a je ťažké byť poverčivý, keď máte aspoň trocha zdravého rozumu. Piatok trinásteho ma nemáta, ale bojím sa pripáliť si cigu od sviečky, aby nezomrel námorník. A keď som dvojtýždňového Filipka zobrala do obchodu, všetci mi hovorili, či bláznim, že mi ho niekto uriekne, robila som si žarty až kým mi potom celý večer neplakal. Mama povedala, že mu mám dať na ruku červenú šnúrku alebo do kočíka niečo červené. Dala som mu na kočiarik plyšového oslíka s červenou čapicou a odvtedy ho nikto neuriekol.