Nechcem písať o novej relácii Čo na to Mojsejovci, ktorá opäť dokázala nemožné, teda klesnúť ešte hlbšie, ako doteraz na najhlbšie mysliteľné televízne dno. Chcem sa len pozastaviť nad niečím, čo v spomínanej relácii opakovane zdôrazňoval Braňo Mojsej.

Uplynulo šesť rokov od tragického 11. septembra 2001. Aký vplyv mali udalosti toho dňa na vývoj svetovej ekonomiky? Už dnes sa dá povedať, že ich dosah bol v niektorých prípadoch prekvapujúci.

Čas letných prázdnin je vhodný na premiéru nového animovaného filmu. Problém slovenského diváka (rodiča) je v tom, že keď vidí v programe animovaný film, zoberie svoje dieťa vo veku od dvoch do desiatich rokov a vyberie sa s ním radostne do kina.

Bunky tukového tkaniva produkujú proteíny, hormóny, ktoré sa nazývajú adipokíny alebo adipocytokíny. Sú rôzne a s rôznou funkciou. Patria k nim napríklad leptín, adiponektín, resistín, TNFα (alfa faktor tumorovej nekrózy, RBP4 (retinol viažuci proteín 4). Intenzívne sa skúma ich úloha v regulácii chuti do jedla,

Rusofilstvo bolo po roku 1989 nemoderné a verejne sa k nemu hlásil málokto – výraznou postavou bol akurát Ján Čarnogurský. Dnes je situácia iná.

V Česku vrie kauza, ktorá sa začala ako domáca špinavosť, no je z nej celospoločenská rozbuška. Klára Mauerová, obvinená z týrania 7-ročného syna Jakuba, sa dlhšie usilovala o adopciu 13-ročnej dievčiny Aničky.

V novom internetovom telefónnom zozname na stránke zoznam.sk sa prinajmenšom na dva dni objavili stovky utajených telefónnych čísiel zákazníkov mobilného operátora T-Mobile. Boli medzi nimi aj kontakty na viacerých členov vlády a až 718 čísel, registrovaných na Slovenskú informačnú službu (SIS).

V roku 2006 začínam spracovávať dva rôzne, niekoľkohodinové rozhovory fotografky Magdalény Robinsonovej, ktoré mapujú jej život počas vojny a udalosti spojené s koncentračnými tábormi. Niektoré Robinsonovej výpovede sú ako obrazy. Akoby svoj život zachytávala vo fotografických momentkách. No čas na doplnenie ďalších informácií mi už neostane. Magdaléna Robinsonová v júli 2006 zomiera. Zanecháva po sebe rozhovory, fotografie, negatívy, krátky filmový záznam z mladosti, či vysušené ruže z Negevskej púšte a mne neostáva nič iné, len poskladať tieto úlomky do zmysluplného tvaru. Film Cesta Magdalény Robinsonovej vzniká neštandardným spôsobom. Keďže sama Robinsonová spomína televíziu ako zdroj jej znepokojenia nad opätovným rozmachom „ľudáckeho“ myslenia, núka sa línia médií ako dôležitý rozprávačský prvok. Rozhodol som sa vložiť rozprávanie Magdalény Robinsonovej do TV prijímača, ktorý by putoval po miestach dávnych tragédií a ukázal tak absurdný kontext cynických vyhlásení niektorých slovenských elít o spokojnom živote za Slovenského štátu. Vznikne tak zvláštna koláž fotografií, negatívov, televíznych záznamov, animácií a filmových záberov, svojou nehomogénnosťou evokujúca dojem rozpadu ľudskej pamäti. Natíska sa otázka, či je človek naozaj odsúdený donekonečna opakovať chyby, ktoré urobil, bez najmenšej šance na zmenu?

Divadlo z Pasáže absolvovalo v roku 2009 trojtýždňové turné v USA.V réžii Viery Dubačovej pripravili nonverbálnu divadelnú inscenáciu Chránené územie o vnútornej slobode človeka. Dokumentárny film z tejto výnimočnej cesty ukazuje, že bariéry hercov sú omnoho ďalej než sa nazdávame. Herci Divadla z Pasáže si jeden životný sen žijú a dobre si ho chránia. Dostali možnosť vystúpiť z anonymity ústavných zariadení pre mentálne postihnutých, získali priestor dokázať, že hranice ich schopností sú v skutočosti niekde úplne inde, než im bolo predkladané. Cestou cez pomyselnú pasáž do iného sveta, do sveta zdravých ľudí, dostali možnosť dotknúť sa reálnej hranice svojho hendikepu, ktorá sa citlivému pozorovateľovi môže oprávnene javiť omnoho vzdialenejšia, než hranice vnútornej slobody mnohých nehendikepovaných. Dokumentárny film Chránené územie zachytáva vysnené trojtýždňové turné Divadla z Pasáže po USA. Samotná cesta tohto špecifického súboru ponúka mnohé nástrahy a prekážky, ktoré musí prekonávať a najlepším spôsobom je improvizácia, nadhľad, trpezlivosť, ale najmä enormné úsilie všetkých členov divadla. Ďalším rozmerom filmu je samotná téma inscenácie, v ktorej každý z hercov stvárňuje svoju vlastnú predstavu o svetoch chránených a nechránených, a o hranici medzi nimi.

Keď sa v Amerike rozviedol, postavil si zrub v lesoch New Hampshiru a odtiaľ dochádzal učiť do Bostonu na univerzitu. Jeho vtedajšie úvahy vyšli ako The Embers and the Stars (česky 2016 ako Oheň a hvězdy).