Po tom, ako mi vo vlaku nejakí zlodeji ukradli môj laptop, som zničená a uplakaná vystúpila v jednom z mojich obľúbených indických miest - Varanasi.

Takto pred pol rokom som napísala do tohto stĺpčeka dojemný príbeh nepálskeho dievčatka menom Pema. Dievča, ktorému zomrela mama, keď mala päť rokov, otec ju aj s dvoma bratmi opustil a ona sa prakticky stala mamou a vychovala bračeka Bishanta od jeho dvoch mesiacov.

Išiel som si, nič netušiac, po ulici. Bolo to pred Závodského kníhkupectvom, nie dlho po revolúcii (novembrovej, nie októbrovej) a oproti mne išiel jeden z členov Koordinačného niečoho VPN. Zablyslo sa mu v očiach a začal ma prehovárať, aby som bol ministrom kultúry, lebo nevedia nikoho nájsť. Dosť bujaro som sa rozosmial, spýtal som sa ho, či sa zbláznil a išiel som ďalej, pretože som si myslel, že žartuje. Potom som videl, kto sa ministrom naozaj stal (a aj ďalším a ďalším a ďalším a ďalším) a zistil som, že nielenže nežartoval, ale aj jemu, aj jeho nástupcom sa spoľahlivo podarilo nájsť kandidátov ešte horších, než by som bol v nejakom nepríčetnom paralelnom univerze ja.

Takže mám ísť voliť. Zatiaľ sa mi to ešte nikdy nepodarilo. Odkedy som dospelá, mala som len dve šance, a to som bola odcestovaná. Volila som za vstup Slovenska do EÚ, ale ozajstné voľby...až mám taký strach, že niečo spackám.

Gréci si budú svoju povesť „lenivcov“ v očiach ostatných Európanov naprávať ešte dlho. Ako však oni sami vnímajú momentálnu situáciu, koho z nej vinia a ako sa chystajú na horšie časy?

Viete, čo si vlani v celonárodnej televíznej ankete vybrali bratia Česi ako "knihu svojho srdca"? Neuhádnete, ani ja som neuhádla, hoci som ten záverečný televízny súboj sledovala na vlastné oči.

Ešte som o tom za tých 6 rokov, čo sa tu pravidelne vylievam, nepísala, a to ma fakt prekvapuje. A prekvapuje ma aj skutočnosť, že vlastne nikto o tom nepíše. Mam na mysli smrť.

Tak opět po roce radostně do Buchlovic na tradiční festival vína a literární seminář. Co je to však letos za nápad mluvit o víně a deficitu? A je víno opravdu věc tak samozřejmá, jak si pořadatelé zřejmě představují, když má tolik nepřátel? Kupříkladu takový abstinent víno chápe jen jako nebezpečnou drogu, které se vyhýbá. Ve stejném předsudku žije i muslim, považuje víno za al – ko – hol, rozdíl mezi vínem a spiritusem nikdy nepoznal, a proto i on soudí, že víno je droga a nikoli nápoj, podobně jako alkoholik, který se chce co nejrychleji opít. „Kdo však nenávidí víno, hřeší, přestože je to hřích bezejmenný,“ říká Tomáš Akvinský, víno je přece nápoj sakrální. Češi na rozdíl od Moravanů na tom také nejsou nejlépe. Pijí převážně únavný studený, ospalý a trudnomyslný nápoj. Aby ne, když jim v mládí servírovali náhražky – Pražský výběr, Ostravský kahan, Svíčku a dnes krabicové víno z Čile nebo z Moravské vinařské oblasti. Ví snad někdo, kde se nachází ona moravská oblast?

Prví si reklamu na mlieko s tučniakom všimli fanúšikovia Linuxu. Linux, to je voľne šíriteľný operačný systém, ktorý mi bol vždy podozrivý. Jednoducho neverím, že niečo, čo je zadarmo, je naozaj zadarmo, ale o tom niekedy inokedy. Teraz ide o mlieko s tučniakom. Linuxáci si tú reklamu všimli preto, že tučniak na nej zobrazený akoby z oka vypadol tučniakovi, ktorý je oficiálnym maskotom Linuxu.

Dnešné Haiti nám pred oči stavia utrpenie, ktoré volá po odpovedi. A mnohí naozaj vyslali na miesto rýchlu pomoc.