Vo východnej Ázii sú čaj a bonsajistika úzko previazané. V bonsajovej záhrade vám spravidla ponúknu čaj, kým čajovne zdobia bonsaje. Rovnaká kombinácia učarovala aj manželom Alene a Vladimírovi Ondejčíkovcom.

Kto by nechcel vedieť, kde sa práve nachádza. Nemyslím ani tak v akej životnej fáze, ale skôr poznať svoje miesto na Zemi, teda na mape, svoje zemepisné súradnice. Iná vec je, či si prajeme, aby o našej polohe vedel aj niekto iný. To sa nám, majiteľom mobilov, môže ľahko stať.

Konferencia v Hamburgu. Mladý prednášajúci z univerzity prednáša festivalovým promotérom, čo je pekná zmes ľudí, zväčša nadšencov rôzych hudobných a módnych smerov všetkých generácií . Vedec je presvedčivý, aj keď mi trochu prekáža také to potvrdzovanie úplných samozrejmostí po každej druhej vete... „am I right?“... tajomné ticho, až kým sála nezabručí rozpačité polozborové „yes“. Tajomný výraz nasvedčuje, že príde niečo veľké.

Ako dvanásťročnú ju zaujal raper Rytmus. Potom si slovenský hip-hop dlho nevšímala, až kým tunajší predstavitelia starej školy nezačali robiť tanečné veci. Tuc tuc v ich podaní ju baví viac ako striktný rap undergroundu.

Kým bulvár rieši jeho spolužitie s expremiérkou, Marián Balázs pre denník SME opísal, ako vidí slovenský politický svet a svoje miesto v ňom. Podľa bývalého šéfporadcu Ivety Radičovej sú všetci stredopraví politici navôkol populisti, v horšom prípade skorumpovanci. Richard Sulík? Jasný gauner, ktorý spolu so zaplateným Matovičom a Zajacom položil Radičovej vládu. Lipšicova Nová väčšina? Všetko smiešne, veď Lipšic nič nedokázal, „toto pre mňa nie je ponuka“. Balázs preto rozmýšľa o novom projekte a oznamuje krajine, že nevylučuje vstup do politiky, keďže aj on má svoj sen.

Najpoužívanejším motívom v rozhovoroch medzi priateľmi a známymi je: kto, s kým, kedy, kde, prečo, a prečo už nie. Podľa niektorých antropológov sa práve z tohto druhu klebetenia vyvinul ľudský jazyk.

Asi si väčšina z vás nedokáže predstaviť, čo je to existovať takmer tri týždne bez teplej sprchy. A existovať bez nej v Himalájach na konci novembra. Aj keď väčšina minihotelíkov na treku okolo Annapurny sľubuje „hot shower 24 hour" márne vysvetľujem svojim turistom, že je to „poloodrb“ a znamená to, že prevádzkar má jeden minipidi solar panel a teplú sprchu schytajú maximálne tak prví traja ľudia, čo prídu, a aj to len pred treťou hodinou, kým ešte svieti slnko. Ja už som sa tými rokmi tu naučila neumývať. Čovek, ktorý sa chce v Himalájach stále umývať, zaručene ochorie. Či už mu ide teplá voda, alebo nie. Týždeň vydržím v pohode, merino vlna nesmrdí a prach sa dá oprášiť.

Často počuť názor, že mladí ľudia potrebujú získať kvalitné vzdelanie, aby sa dobre uplatnili na trhu práce. Jedným dychom sa zvykne dodávať, že práve preto je nutné konečne niečo urobiť pre skvalitnenie nášho školstva. Ak vám táto implikácia pripadá správna, usvedčuje vás tak trochu z myslenia hodného minulého storočia. Dokazuje totiž, že ešte stále máte problematiku vzdelávania automaticky a nerozlučne spojenú iba so školou a so školstvom. Pred sto rokmi možno naozaj platilo, že keď sa chcel niekto čosi naučiť, jedinou reálnou možnosťou bolo absolvovanie formálneho vzdelávania v škole. Táto inštitúcia si tak po stáročia udržiavala absolútny monopol na vzdelávanie. Niečo sa dalo naučiť aj z kníh a časopisov, no v porovnaní s dneš¬kom ich bolo málo a neboli zďaleka také dostupné.

Slovensko doteraz nemalo vlastnú súťaž novinárskej fotografie. Naši autori boli akosi veľ koryso „prilepení“ k súťaži Czech Press Photo. Prvý ročník Slovak Press Photo má preto veľ ké ambície.

V Moskve ráno neviete, čo bude večer. Najmä teraz, keď je zima. Nie slovenská, ale moskovská. Nekonečné týždne je mínus dvadsať a menej, záľahy snehu a ostrý vietor. Kolóny šiestich až ôsmich posýpacích áut, čo sú väčšinou veľké kamazy, nezmyselne robia to isté v intervale tridsiatich sekúnd. Kým svieti slnko, Moskva sa usmieva, chce sa hrať ako dieťa. Keď však slnko nevidíte dlhšie ako desať dní, aj mestu je smutno.