The Killing, seriál z produkcie jedného z najprogresívnejších hráčov na trhu – televízie AMC, je dokonalý príklad toho, ako úspešný televízny seriál vlastne nemusí prinášať nič vyslovene nové a predsa si dokáže diváka omotať okolo prsta. Nie masového diváka, ale diváka elitára, ktorý ešte pred pár rokmi odmietal seriály ako tých netvorivých, nepôvodných proletárov televíznej zábavy. A omotáva si ho nie zdaním originality či umeleckej invenčnosti, ale remeslom na všetkých úrovniach tvorby, od námetu cez scenár a réžiu až k technickej realizácii.

Máme teda za sebou prvý tohtoročný summit. Tentoraz po dlhom čase údajne nie krízový, ale len taký obyčajný, operačný. Monetárna injekcia morfia zabrala, stovky miliárd eur, naliatych do komerčných bánk z ECB v rámci trojročných úverov koncom decembra, priniesli úľavu na finančných trhoch, pokles rizikových prirážok na talianskych dlhopisoch a tým aj obdobie relatívneho pokoja.

Michael Kocáb. Tajomný hrabě. Keď v osemdesiatom druhom vyšiel prvý album Pražského výběru Straka v hrsti, bola to udalosť, ktorá zatriasla krajinou, platňu pár dní po vydaní stiahli a cenzori zakázali. Predávala sa neskôr na čiernom trhu za priemerný mesačný plat, môj brat Marián zohnal nahrávku na Emgetonke, asi x-tú kópiu, šušťala tak zvláštne, až som si myslel, že je to umelecký zámysel a neskôr objavený čistý zvuk ma prekvapil.

„Viete, aký je rozdiel medzi českým a americkým dôchodcom? Nijaký, obaja si za to, čo im mesačne zostane, môžu dovoliť cestovať do Prahy.“ Tak tento vtip mi zišiel na um, keď som mal začať písať o tom, ako sa žije našim stredoeurópskym dôchodcom v porovnaní s penzistami v bohatších krajinách. Pokiaľ ide o našu Strednú Európu, tak mi vyšlo, že asi približne rovnako. Teda rovnako „nie bohvieako“, aby som bol presný.

Stačí odísť tridsať kilometrov od Prahy, niekedy päťdesiat, inokedy musíte cestovať až sto. A potom to príde. Niečo vo vzduchu sa zmení, krajina dostane iný ráz, mestá majú trochu zvláštnu atmosféru a aj ľudia sa niečím líšia. Hovorí sa tomu Sudety a aj človek, znalý dejín, má pocit, že sú to len pohraničné hory, ale naozaj to tak nie je.

Nad Egyptom by mala začať viať červená vlajka. Ako znak varovania. Investície do krajiny sú nízke, z dlhopisov v hodnote 3,5 miliardy egyptských libier, ktoré egytské ministerstvo financií ponúkalo na trhu 22. januára tohto roku, sa predala len asi tretina, niečo vyše 400 miliónov eur.

Nedávno nám před barákem zazpívaly skautky od sousedů. Sbíraly trvanlivé potraviny pro lidi v nouzi. Chuainita Kansil z pražského kostela U Salvátora vyzvala přátele, ať nosí nepotřebné šatstvo na zimu pro imigranty. Bylo to v čase, kdy se opětovně odevzdávala cena Milana Velíška, zavražděného při ochraně života cizí ženy. Vyslechl jsem tam dva neuvěřitelné příběhy.

Tvrdí, že trh potrebuje svedomie. Zároveň volá po takom sociálnom systéme, ktorý si štáty môžu dovoliť. S rozvíjajúcimi sa ekonomikami treba podľa neho viac rátať, no budúcnosť vlastnej krajiny ho napĺňa pesimizmom. Britský ekonóm Ian Scott.

V léčebnách dlouhodobě nemocných je prý průměrná šance na dožití osmdesát dnů. V horizontu těchto dnů pacienti umírají na dehydrataci anebo podvýživu. Mám tyto informace od člověka, který situaci zná z první ruky. Drtivá většina lidí u nás umírá mimo domov – na interních odděleních špitálů, v domech seniorů, v hospicech a na LDN-kách.

Ozval se kolega s nápadem, abych napsal něco o kultuře staroslavného města Prahy. Kultura? Zabzučelo mi v hlavě. Cožpak máme dnes nějakou kulturu?