Aký je svet nevidiacich? Rôznofarebný. Niektorí nevidiaci si vo svojom svete bez obrazu zvykli a cítia sa v ňom dobre, iní pre svoje postihnutie dennodenne trpia. Svet nevidomých sa však začína meniť – a môžu za to najmä počítače, ktoré im otvárajú nové brány.

Po viacerých európskych krajinách zavádzajú šrotovné na staré automobily aj Spojené štáty americké. Vláda na to vyčlenila miliardu dolárov. Nečudo, keďže dve automobilky – Chrysler a General Motors –im už skrachovali a predaj áut sa prepadol na tridsaťročné minimum.

Recyklačný fond a Združenie miest a obcí Slovenska predložili pozmeňujúci návrh k vládnej novele zákona o odpadoch, kde chcú, aby výrobcovia a dovozcovia zabalených výrobkov platili poctivejšie a viac odvodov do fondu. Prečo? Lebo im tečie do topánok.

Minister Štefan Harabin sa stretol so sudcami v Banskej Bystrici a hovoril im o nehodných sudcoch, .týždni či Špeciálnom súde. Náš časopis získal zvukový záznam z tohto stretnutia (nájdete ho na www.tyzden.com). Uverejňujeme prepis niektorých pasáží.

V roku 2004, počas hektických mesiacov pred prezidentskými voľbami, robil harvardský psychológ Drew Westen spolu so svojimi kolegami Stephanom Hamannom a Clintom Kiltsom výskum zmien, ku ktorým prichádza v mozgu podporovateľov jednotlivých politických táborov, keď sú konfrontovaní so situáciou, ktorá je v rozpore s ich politickým presvedčením. Ako „laboratórne zvieratá“ použili 15 presvedčených demokratov (podporovateľov Johna Kerryho) a 15 rovnako presvedčených republikánov (podporovateľov Georgea W. Busha). Drew Westen k tomu vo svojej výbornej knižke The Political Brain (Politický mozog) ironicky poznamenáva, že by radi testovali aj skupinu politicky nevyprofilovaných, respektíve nestranných osôb, ale v tých časoch sa také hľadali v Amerike iba ťažko. Na skenovanie ich mozgu „v činnosti“ použili modernú techniku fMRI (funkčná magnetická rezonancia), ktorá umožňuje sledovať aj drobné zmeny v prietoku krvi jednotlivými mozgovými štruktúrami a odhaliť tak, ako sa jednotlivé mozgové štruktúry aktivizujú či utlmujú. Premietali im pritom diapozitívy, na ktorých boli výroky, z ktorých vyplývalo, že sa konkrétny prezidentský kandidát – Kerry či Bush – dopustil nekonzistentnosti, napríklad v jeden deň niečo vyhlásil a o pár dní povedal či urobil niečo úplne opačné alebo iné. Trebárs Kerry najprv vyhlásil, že v konflikte okolo Saddáma Husajna treba dať ešte šancu ekonomickým sankciám, a potom o dva dni napísal, že vyjadruje plnú podporu vojenskému plánu prezidenta Busha. Alebo Bush vyjadril na návšteve amerických vojakov v Iraku plnú podporu „mužom a ženám, ktorí sa vystavujú nebezpečenstvu za svoju vlasť“, a potom podpísal zákon, ktorý ruší podporu lekárskej starostlivosti o veľký počet vojnových veteránov. Výroky i skutky boli zväčša fiktívne, vymyslené, ale tak, aby pôsobili vierohodne, ako skutočná informácia. Po kontradiktórnej informácii na druhom diapozitíve ešte nasledoval tretí, na ktorom bola výzva, aby pokusná osoba zhodnotila, či tie dve informácie na prvých dvoch diapozitívoch boli v rozpore, a nakoniec štvrtý diapozitív obsahujúci výzvu, aby osoba vyhodnotila mieru rozporu (na škále od 1 do 4). V rámci experimentu ukazovali pokusným osobám aj podobne inkonzistentné infromácie o politicky neutrálnych osobách (herec Tom Hanks, spisovateľ William Styron a podobne).

Nie tak dávno Robert Fico naliehavo vyzýval, že „dajte mi jeden argument, ktorý vás oprávňuje porovnávať Slovensko s Maďarskom“, pričom reč nebola o nacionalizme či extrémistoch, ale o ekonomike. Nešťastie je, že slovenskému premiérovi môžete dať koľkokoľvek argumentov, on ich buď ignoruje, alebo im jednoducho nerozumie.

Meno Bohdan Sláma je už režisérska značka. Laici i odborníci od susedov radi hovoria, že to nemajú českého európskeho filmára, ale. Také veci sa dobre počúvajú, najmä vtedy, keď im realita – teda Slámove filmy – dávajú celkom za pravdu.

V opojení po roku 1989 sme uvažovali aj o tom, že naším poučením pre svet môže byť skúsenosť s totalitou - tým pádom by sme mali vedieť dobre čítať jej pokusy o návrat, mali by sme byť empatickí k občanom neslobodných krajín a snažiť sa im pomôcť. Mali. A?

„Vstúp bez vážnych názorov, dnes sa budeme zabávať,“ spievali si v

Ingrid Betancourt je na slobode. Žena, ktorá sa stala symbolom utrpenia, ale aj nesmierne silnej vôle. Ak môžeme súdiť podľa prvých dní po jej oslobodení, tú vôľu jej nezlomili. Ingrid Betancourt totiž bojuje ďalej.