Súčasného trénera Košíc Rostislava Čadu 10. decembra 2006 nespravodlivo vyhodili z lavičky Slovana. Cez druhú prestávku štvrtého finálového zápasu tohtoročného hokejového play-off svoj tím namotivoval osobnou spomienkou na ten deň. A obrat v stretnutí bol na svete, Rovnako ako tri košické majstrovské mečbaly.

Blížiacu sa jobbikizáciu Slovenska, teda politický úspech extrémistov s agendou „cigánskej kriminality“ predznamenalo niekoľko pochodov kotlebovcov. Hnev narastá aj v Plaveckom Štvrtku, kde chce samospráva zbúrať nelegálnu rómsku osadu, ktorá tam stojí desiatky rokov. Prečo teraz?

Milý Emil, píšem ti z nemocnice. Predstav si, čo sa stalo. Ráno som si išiel kúpiť noviny do trafiky, čo je neďaleko nášho starobinca. Kupujem noviny každý deň, je to zaužívaný zvyk, prečítať si dennú tlač ešte pred raňajkami.

Barack Obama a Robert Fico sa nakoniec stretli. Za veľkým stolom na veľkej večeri.

O Košickom vládnom programe, povojnovej situácii, postavení Slovenska a legitimite prezidenta Beneša hovorí historik Marek Syrný.

Víťazom hitparády o najvyšší medziročný rast sa v minulom roku určite stala miera nezamestnanosti. Nie je to výsledok hodný uznania, päťdesiatpercentný rast v jednom roku znamená o 131 000 ľudí viac bez práce.

Je to druhé slovo v slovenskej hymne a najvýraznejší symbol tejto krajiny. Po rokoch zdĺhavých príprav rezort životného prostredia navrhol zonáciu Tatranského národného parku (TANAP). Ochranári sú zámermi zásahov v najprísnejšie chránených územiach zhrození. Kde sú všetci parlamentní vlastenci?

Neonacisti by mali byť pre uvažujúceho a civilizovaného človeka úplnou záhadou. Po hrôzach 20. storočia by sa vlastne nemali vyskytovať, lebo neexistuje jediný obhájiteľný dôvod, aby existovali. A predsa nám pochodujú po uliciach, hrdo sa hlásiac ku všetkým ľudským ikonám zla, ku všetkým poškvrneným symbolom, ku všetkým svinstvám, a ešte sa predvádzajú pocitom morálnej prevahy. A čuduj sa svete, mnohí ľudia im to žerú. Primnohí.

Oplatí sa do dnešných módnych rozhovorov o dvadsiatich rokoch slobody na Slovensku začítať. Dozvieme sa veľa nielen o tom, ako sme si ju predstavovali, ale aj kým sme boli.

Iste, kritici Richarda Sulíka, najmä z prostredia SDKÚ, majú pravdu, keď ho označujú za neriadenú strelu.