Marie NDiaye je dcérou francúzskej matky a senegalského otca, ktorý sa krátko po jej narodení vrátil do Afriky. Debutovala v osemnástich, v roku 2001 dostala literárnu cenu Prix Femina za román Rosie Carpa. Tri mocné ženy jej pomohli ešte k významnejšej Prix Goncourt za rok 2009. Krásna ebenová spisovateľka dnes žije s manželom a deťmi v Berlíne. Vyjadrila sa, že „utiekla“ do tohto slobodomyseľného mesta pre negatívnu energiu prezidenta Sarkozyho.

Diskotéky boli pre mňa najväčším zlom, s ktorým som nechcel mať nikdy nič spoločné. Postupne som však začal objavovať hudbu, ktorá to celé zmenila.

Na vydávanie audiokníh sme príliš malá krajina. Nielen preto, že na také vysoké výrobné náklady je tu príliš malý trh. Myslím to celkom doslovne, v kilometroch. Človek prejde krížom krážom celú republiku a nestihne si audioknihu dopočúvať.

Revolúcie, ktoré sa prehnali po krajinách Blízkeho východu, neprekvapili iba amerických politikov a miestne vlády, ale aj opozičné skupiny vrátane Moslimského bratstva.

Znie to ako celkom vydarený vtip o priam absurdne dotiahnutej medzinárodnej deľbe práce.

Západ sa nachádza v stave filozofickej krízy. Najpresnejšie tú skutočnosť pomenoval Edmund Husserl vo svojej knihe z roku 1935, kde hovoril o vyčerpanosti a únave európskeho ducha.

Keď náš prezident hrá na fujare americkým Slovákom, keď posielame slovenské knihy do Srbska, ak sa chválime, koľko nás na tom svete je, je to v poriadku. Keď to isté robia naši susedia, je to zrazu zločin.

Nedemokratický režim oprávňuje na aktívny odpor. Je to stav vojny, zbraňami pritom nie sú len slová a vnútorné presvedčenie. Ani v komunistickom Československu to nebolo ináč.