Ukrajinským a ruským vyjednávacím tímom, sa zatiaľ nepodarilo nájsť zhodu ohľadom východoukrajinského regiónu Donbas.

Zámer obnoviť priame rozhovory s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ktoré boli prerušené pre vojnu na Ukrajine, Macron avizoval už v decembri 2025. Začiatkom februára preto vyslal do Moskvy svojho emisára Emmanuela Bonna.

Opozičné strany pripravili vlastný návrh listu adresovaného ruskému prezidentovi Vladimírovi Putinovi. Tvrdia, že práve ruská agresia proti Ukrajine je zdrojom dnešných problémov vrátane neistoty okolo dodávok ropy.

Kým premiér spáchal skutok hodný netvora a uprel pomoc mrznúcim ukrajinským civilom, v Bratislave a iných mestách sa uskutočnil Pochod solidarity pri príležitosti 4. výročia vojny na Ukrajine.

Podľa jeho slov sa Nemecko určite zapojí do rokovaní, ak sa boje zastavia a objaví sa vôľa viesť seriózny dialóg. Zároveň ale podotkol, že Berlín sa nebude Putinovi doprosovať.

Rusko podľa neho zaútočí na toho, kto je relatívne slabý a tam, kde má nádej na výhru.

Diplomatické úsilie vedené Spojenými štátmi sa v uplynulých týždňoch zrýchlilo, no obe strany sa stále rozchádzajú v otázke územia po skončení bojov.

Keď české voľby vyhral Andrej Babiš, dosť komentárov nebolo úplne ochotných uznať zlú pravdu: že po Slovensku aj Česko upadlo do autoritárstva. Dve kľúčové udalosti pritom jasne ukazujú, že Česko ide tam, kde sme dnes my.

Slovenská platforma Ambrela, združujúca humanitárne a rozvojové organizácie, pomáhajúce núdznemu obyvateľstvu na východ od našich hraníc, zorganizovala v utorok večer v Bratislave podujatie ‘Commemoration 2026 – Štyri roky vojny, štyri roky pomoci Ukrajine‘.

Ukrajinský líder tiež povedal, že si veľa sľubuje od bezpečnostných záruk, ktoré Ukrajine poskytnú Spojené štáty a ktoré nebudú závisieť od vôle amerického prezidenta, ale od amerického Kongresu, keďže ten ich bude schvaľovať. Pripomenul v tejto súvislosti, že „prezidenti sa menia, ale inštitúcie zostávajú.“