Robert Fico veru nezabudol, ako komunistická strana, ktorej bol členom (mimochodom v sobotu to hrdo priznal), prikazovala svojim členom, čo majú robiť a ako kolektívne čeliť západniarskej ideológii. Podobný postup predviedol aj na nedeľňajšom pracovnom sneme Smeru. Čo teda povedal?

Ahoj Marián, píšem ti tento list napriek tomu, že už nás delí názorová priepasť. Musím však povedať, že (čo sme si, to sme si) si mi nedávno zavolal, že sa nechceš rozprávať o politike (tak to vy nazývate, politika), ale chceš mi povedať, že moja kniha o skupine Fermata je veľmi dobrá a že si ju zhltol rýchlo. Ja som bol úprimne potešený.

Musím opakovať tézu o tom, že Rusko bolo doposiaľ vo vedení hybridnej vojny úspešnejšie, než v ozbrojenom boji na ukrajinských frontových líniách. Mohlo sa zmýliť v odhade ukrajinského odhodlania k odporu. Už menej sa však mýlilo v tom, že štáty demokratického západu majú svoje zdroje nejednoty, váhania – a ilúzie.

Máme v našich dejinách osobnosti, ktoré sú skutočnými hrdinami, vlastencami, dokonca padli za vlasť, a pritom ich pamiatka je matná a veľmi nezreteľná. Vinu na tom majú desaťročia komunistického bačovania a neskoršia neschopnosť prihlásiť sa k skutočným, a použijem ten nebezpečný výraz, národným hodnotám.

Je to zvláštne, ako sa v tom istom týždni politik hnevá, že niekto je zavretý, lebo slovne týral a ubližoval iným, a požaduje úplnú slobodu slova a zároveň schválime zákon, ktorý iným ľuďom nebráni hovoriť, zato im ale káže, ako majú a hlavne nemajú žiť. Takže sa zdá, že sme krajina, kde každý môže hovoriť hocičo a stať sa nesmie nič.

Ako súvisia reformácia a protireformácia s vývojom demokracie a trhovej ekonomiky; čo majú spoločné sektári 16. storočia s revolucionármi 20. storočia; prečo je potrebné poznať náboženské korene modernity a ako nám pomôžu v porozumení súčasnému dianiu? Diskutujeme v ďalšom pokračovaní cyklu .konfrontácie.

Prvý diel článku o protestných piesňach éry moderného ficizmu mal úspech, tak ideme ďalej. Na úvod si položíme jednu ľahkú otázku: Ako je možné, že keď majú hentí tak v zuboch slniečkárov, progresívcov a „nositeľov 72 pohlaví“, prečo nevznikajú aj v ich tábore duchaplné piesne o nás?

Fond na podporu umenia pokračuje v deštrukcii a nekrágľuje len tvorcov, ktorí robia podľa nich „zvrhlé umenie“, ale aj autentických folkloristov. Momentálne majú na muške renomovanú muzikologičku Alžbetu Lukáčovú, ktorá dostala po 22 rokoch výpoveď z banskobystrickej opery.

Už vás nenazývam sluhami, lebo sluha nevie, čo robí jeho pán. Nazval som vás priateľmi, pretože som vám oznámil všetko, čo som počul od Otca. Nik nemá väčšej lásky, než ten, čo život kladie za priateľov. Ak ma niekto miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať. Povedal si nám: Prídeme k nemu a urobíme si v ňom príbytok. – Evanjelium podľa Jána

V edícii Mušľa vydavateľstva Modrý Peter je Bendzákova kniha Pestovať bonsaj 71. zväzkom poézie slovenských autorov. Knihy tejto edície majú ustálený formát i dizajn a sú zakaždým obohatené ilustráciami. Pre túto knihu urobil čierno-biele kresby Jakub Milčák.