Ján Papuga je úspešný riaditeľ základnej školy, aktívny kritik školstva na Slovensku, ktorý otvorene hovorí o tom, aké praktiky voči nemu uplatnila Štátna školská inšpekcia, ako ho za jeho prácu chcú odvolať z funkcie a ako by sme sa nemali báť hovoriť pravdu.

Za pomoc utečencom v Bosne a Hercegovine hrozí pokuta od dvestopäťdesiat do tisíc eur. Pomáhať im je ilegálne.

Neveriacky čítam vyjadrenia niektorých pohoršených novinárov, ktorí museli, chudáci, do Prahy cestovať po vlastnej osi – teda s vysokou pravdepodobnosťou služobnými autami.

Myslím, že tie telefonáty bývali pre našich veľmi stresové. Tešili sa, že počujú hlas rodiny spoza železnej opony, to iste áno. Ale zároveň vedeli, že Veľký brat neúnavne počúva.

Minimálna dávka nadšenia, strata viery v ideály slobody, porozumenia a tolerancie, osobné rozčarovania a bizarný tabuľový boj „demokratov“ a „nedemokratov“. Tak vyzerá november v Liptove.

Sedemnásty november 1989 je najdôležitejší dátum Slovenska. Ale súčasne cítim, že k Slovensku – a nielen tomu Ficovmu – symbolika tohto dňa ani po 20 rokoch veľmi nepasuje.

Nechcela by, aby som vyrozprával jej príbeh. Vynechajme teda jej meno, výzor, krajinu, z ktorej pochádza. Vopred ju prosím o prepáčenie, že si príbeh nenechávam len pre seba. Na pomery bruselskej eurobubliny je nezvyčajne existenciálny. Veľmi hlboko ma zasiahol.

Ani neviem, kde začať tento príbeh. Vyzeral ako ilúzia a sen, pretváral sa v čase nevyspytateľných 13 mesiacov. A skončil sa krásne, dojímavo, veľkou, doteraz nepoznanou radosťou. Sneh v Chorzowe sa roztopil prívalom našej futbalovej eufórie. Vrátila sa, hoci sme si mysleli, že jej už niet. Sme na majstrovstvách sveta!

Po fajčiaroch prišli na rad tuční, pomyslel som si. Britská tlač prišla s návrhom, aby sa potraviny, od ktorých sa priberá, opatrili odstrašujúcimi fotkami, podľa vzoru cigaretových obalov, šokujúcich obrázkami rozožratých pľúc. „Biela kniha“ Európskej komisie požaduje, aby sa trend k nadváhe zvrátil najneskôr do roku 2015.