Arcibiskup Róbert Bezák rok od svojho odvolania stále nerobí to, čo by mal bežne robiť a čo robiť naozaj vie, pripravovať sa a celebrovať omše, riadiť ľudí a prácu v úrade a aktívne sa zúčastňovať stretnutí a konferencií. Napriek tomu stále študuje, číta a sleduje, čo sa deje vo svete, a všade sa rozpráva s ľuďmi.

Máloktorý človek zanechá v ostatných taký pestrofarebný dojem, ako zanechal Maco Csonka vo svojich kamarátoch. Tí, čo ho aspoň trošku poznali, vedeli, že to bol naozaj perfektný bluesový gitarista. Mal fíling, gule, na nič sa nehral a nerobil zo seba umelca. Skúšal v garáži s bandou hipíkov, ku ktorej som párkrát náhodne patrila aj ja, fajčil lacné cigy a spektrum jeho zamestnaní presahovalo medze každej fantázie. Keď som ho spoznala, robil smetiara. Nerozumela som mu presne, ale vravel, že kšeftuje so smeťami.

Mám kamaráta s ťažkou závislosťou. Bohužiaľ, nedokáže sa jej zbaviť. Dokonca ani renomované psychiatrické kliniky neponúkajú pre neho ten správny fakultatívny odvykací zájazd. Stačí mu totiž ukázať rodiaci malinový krík a uvidíte ho naskôr za tri dni.

V auguste si pripomíname 99 rokov od začiatku Prvej svetovej vojny. V každej obci a v každom meste máme pomník padlých. Celé litánie zavraždených mladých mužov.

Podpredseda českého ústavného súdu Pavel Holländer po dvadsiatich rokoch končí svoju službu ako sudca. Nebola to služba sudcu v tradičnom montesqieuovskom chápaní, kde sudca „len“ prerozpráva zákon. Je to cesta šalamúnovského sudcu-kráľa, ktorý silou svojho intelektu mení beh vecí a vtláča jeho pečať do kolektívneho vedomia.

Prakticky jediné, čo majú dnešné autá zvané SUV spoločné s ich drsnými predkami, je vyšší posed a drsný vzhľad. Ako ďaleko zájdu, ak s nimi zídeme z obrubníka a vydáme sa mimo ciest?

„A kde si si, preboha, kúpila tú farbu na vlasy?” kričí Merila na úbohú Annu zo zeleného domu, ktorej nádherné ryšavé vlasy sa zmenili na zeleno. „Od podomového obchodníka,” odpovedala previnilo Anna. „Sľuboval mi, že moje vlasy budú také havranie čierne, presne ako má Diana.” Anne tečú slzy zúfalstva a Merila krúti hlavou. „Nezakázala som ti otvárať dvere podomovým obchodníkom?!” Podomový obchodník. Tu som prvýkrát prišla do styku s podomovým obchodníkom. Aké úžasné. „Aj ja chcem, aby k nám chodili podomoví obchodníci,“ vravela som mame.

Nikdy som tak netúžila po tom, aby ma niekto niekde vítal chlebom a soľou. Slovenským chlebom s chrumkavou kôrkou a mäkkou striedkou. Takým chlebom, čo sa dá (čo, priam musí!) jesť samotný, bez vábivých obložení.

Útržok papiera ležal na zemi, ale našiel ho až o deň. Text bol napísaný ručne a nečitateľne, ale rozumel všetkému. Diazepam je aj naďalej za desať pesos za dvanásť tabletiek, doručený by mal byť do 24 hodín. Aspoň počas nabližšieho mesiaca. Paralen sa tiež dá zohnať. Označil ho ako voľbu číslo dva. Alkohol teraz nepotreboval, tak ho neobjednal. Ešte jeden krém, keďže sa teraz dá zohnať.

Pred 152 rokmi, 14. júla 1861, napísal americký vojak Sullivan Ballou jeden z najslávnejších listov v amerických dejinách. Týždeň po jeho napísaní zahynul v boji.