„Írsko nie je Grécko!” poučil trhy minulý týždeň riaditeľ Medzinárodného menového fondu Dominique Strauss-Kahn. „Grécko nie je Írsko!” takmer okamžite kontroval grécky minister financií. „Španielsko nie je Grécko, ani Írsko a ani nimi nikdy nebude," uzatvoril debatu zástupca ministra financií Španielska.

Ak sa občianske združenie s názvom „Mládež pre Krista“ spojí s popredným severoírskym biznis konzultantom, aby spoločne uskutočnili seminár pre malých a stredných podnikateľov na Slovensku, vyzerá to ako neobvyklá kombinácia.

Tri týždne po najväčšej ekologickej havárii pripomína Maďarsko skôr absurdnú drámu než názov slávneho filmu Michelangela Antonioniho. Hlinikáreň opäť vyrába, jej riaditeľ je opäť na slobode. Čo sa to deje?  

Je daždivý septembrový deň, po šiestej ráno, ešte sa ani poriadne nerozvidnelo, ale v hale komunitného centra v mestečku Port Sulphur v južnej Louisiane už sedia prví pacienti. Osemročný Jerry pozerá trochu vystrašene na zubárske kreslá, ktoré sú narovnané pozdĺž dvoch radov k sebe zrazených stolov, pokrytých nemocničnými plachtami.

22 – 22 – 22 – 20. To boli tresty, ktoré dostali útočníci so zápalnými fľašami v českom Vítkove za vlaňajší útok na na rómsku rodinu, pri ktorom utrpelo ťažké zranenia malé dievča. Tresty boli vymerané v rokoch, štyria útočníci – napospol sympatizanti pravicových extrémistov – by z väzenia mali vyjsť až okolo roku 2030.

Sú to iní Česi, Slováci, Poliaci, Nemci... Berú tisíce eur mesačne, žijú a pracujú tisíce kilometrov od svojich domovov, slúžia zvláštnemu súštátiu, o ktorom nikto nevie, čo to je, a už vôbec nikto netuší, čo z neho časom bude. Na návrší nad starým mestom si postavili vlastnú štvrť, ktorá, pretože do šírky veľmi rásť nemôže, mohutnie a šplhá sa do výšky. Nie sú obyvateľmi mesta, v ktorom celé roky žijú, ale ani krajiny, z ktorej pochádzajú. Sú to „Bruselčania“.

Ahoj, Emil bol som na vyšetrení s tou prostatou a nebolo to nič moc. Predovšetkým, keď mi doktor povedal, aby som si zobliekol gate, tak vedľa neho stála sestrička a na tvári mala potuteľný úsmev, aspoň mne sa tak zdalo.

Prečo Wilco? Prečo by sme mali písať o skupine, ktorú u nás pozná iba zopár ľudí? Prečo by sme mali venovať dve strany kapele, ktorej názov deväťdesiatim deviatim percentám Slovákov evokuje kamaráta včielky Maje?

Povesť milovníka summitov, na ktorých hrá hlavnú rolu, sprevádza Nicolasa Sarkozyho už od francúzskeho predsedníctva EÚ. Summit o imigrácii a Rómoch, ktorý zvolal, však vyčnieva tým, že zmyslom podujatia nie je väčšia sláva Sarkozyho, ale jeho osobná obhajoba.

Debutu austrálskeho spisovateľa Steva Toltza Zlomek celku predchádzala povesť zásadného, pomerne deprimujúceho, bookerovskými porotcami ohrdnutého veľdiela.