Keď človek stretne v centre Bratislavy pôvabné mladé slečny v krásnych zelených tričkách s nápisom petícia, mierne spozornie. A keď sa na veľkej tabuli pri nich vyníma meno Milana Lasicu či Eugena Jurzycu, vyzerá to na celkom vážnu vec.

Londýnski moslimovia sa tešia: starosta Ken Livingstone im už udelil povolenie na stavbu obrovskej mešity.

Ako by mali vyzerať osnovy a učebnice prírodných vied na základných a stredných školách? Nuž, bolo by dobré, keby obsahovali zrozumiteľné vysvetlenia zaujímavých a prakticky dôležitých vecí a javov, s ktorými sa stretáme v bežnom živote. To je predsa celkom jasné, nie? Fajn, a teraz sa pozrite na osnovy a učebnice svojich detí.

V mojej obľúbenej krčme visí na korkovej nástenke vo výčape niekoľko strán, na ktorých sú kópie čiernobielych fotiek s krátkymi popiskami. Na tých fotkách sú niektoré ulice Bratislavy z roku 1914 a 2000.

Rusko je veľká a dôležitá krajina. Až tak, že keď v nej Lenin zaviedol komunistickú diktatúru, na sedemdesiat rokov tým ovplyvnil dejiny celého sveta. Ten ukrutne dlhý boj komunizmu a slobody, ktorú bránila najmä Amerika, našťastie Rusko prehralo. Ostalo z toho nesvoje, pokorené a zmätené, ale ten pád si zaslúžilo rovnako ako Nemecko ten svoj z roku 1945.

Dlhoočakávaný okamih, keď Slovensko pristúpi k Schengenskej dohode a hranice s Rakúskom a ostatnými susedmi už budú pripomínať len pusté pohraničné búdky pri ceste, sa priblížil na dosah.

Policajný prezident Ján Packa sa bude zasadzovať o to, aby sa v obciach jazdilo najviac päťdesiatkou.

Nejakému ministrovi vyčítajú, že pokiaľ ide o prísun peňazí zo štátnej pokladnice, uprednostňuje kraj, z ktorého pochádza. Neviem, čo je na tom zlé. Neviem, prečo niekomu prekáža, že niekto má rád svoj rodný kraj.

Čestné miesto medzi strašidlami najstrašnejšími patrí upírom – stvoreniam, ktoré sa živia ľudskou krvou. Upíri sa vyskytujú v legendách takmer na celom svete. Kráľ upírov je však len jeden – nemŕtvy gróf Dracula.

„Je tu niekde Nina Hynes?“ pýtal som sa publika v TB aréne minulý rok na Pohode. Nina mala za pol hodinu vystupovať a nebolo jej. „Here I am!“ zakričala z publika nenápadná dievčina s úsmevom írskeho škriatka na tvári a elektrickou gitarou na pleci a začala sa predierať do zákulisia.